Pohoda (aj) na Mariánskej hore

Autor: Jozef Bednár | 7.7.2012 o 18:38 | Karma článku: 12,72 | Prečítané:  1825x

Tento krátky text píšem z Popradu. Sme s polovičkou na ceste na Mariánsku púť do Levoče. Po roku sa tak opäť raz (už štvrtýkrát za sebou) vydáme peši na Mariánsku horu. "Hore" by sme chceli byť okolo pol desiatej večer, aby sme mohli za tých pár hodín (zhruba do druhej rána plánujeme zostať) nasať z tej neopísateľnej energie, ktorá sa nad horou vznáša (nielen počas púte). 

Z centra Levoče to je na horu asi 45minút. Stále mierne do kopca, v závere je stupák ešte o čosi tvrdší. Napriek tomu ho počas púte zdolávajú desaťtisíce pútnikov rôzneho veku. Každý si tam hore nesie svoj kríž. Svoje starosti a trápenia. Nie, aby ich niekomu imaginárnemu odovzdal a čakal na zázrak. Ale aby poprosil Matku o silu pasovať sa ďalej s tým svojim krížom. Aby sa poďakoval za všetky dobrodenia, ktoré dostal. A v modlitbách, na kolenách aby prosil o pokoj, o zdravie... Napriek tomu, že na Mariánsku horu idem s manželkou, chcem si tam opäť nájsť chvíľku len pre seba. Sú to totiž chvíle, kedy sa človek cíti blízko Boha. Keď má šancu sa s ním zmieriť. Sú to chvíle veľmi osobné...Podobné pocity som si odniesol pred rokmi aj z Mojžišovej hory. Mariánska hora predstavuje tiež cestu pokánia...  Človek si tam hore pripadá malý. Veľa si z nej však môže odniesť...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?