Obaja sa za tie roky už objavili na mnohých prestížnych scénach, doskách, ktorá znamenajú nielen svet, ale aj/najmä uznanie a slávu. Štefan Kocán, bas, ktorému tlieskali za posledné roky milovníci opery v La Scale, v Metropolitnej opere v New Yorku, v Los Angeles a na mnohých ďalších operne známych miestach po svete. Pavol Remenár, barytonista, sólista Opery SND, len posledný rok hosťujúci v Lipsku, Budapešti či v Zürichu. Napriek tomu, že sú slušne rozlietaní, prikývli obaja na pozvanie starostu dediny, v ktorej vyrastali (a to je rodáčkou z Dolného Dubového napríklad aj ďalšia uznávaná operná diva, niekdajšia vynikajúca sopranistka Opery SND Štefánia Hulmanová - v Opere SND 1951 – 1979!). Aby vystúpili na oslave 750.výročia prvej písomnej zmienky o Dolnom Dubovom...

Pre veľa prítomných (určite nielen) Dolnodubovčanov to bol prvý dotyk s operou. Ale o to úprimnejší. Chalani (dovolím si takto familiárne obe hviezdy nazvať, keďže som s nimi vyrastal:) zaspievali najskôr každý individuálne (s klavírnym sprievodom famózneho Roba Pechanca, za ktorého musel hrať samotný Boh, pretože to bolo neuveriteľné, čo za klavírom stváral) niekoľko známych árií, pri posledných dvoch už aj so zaslúženým „standing ovations“. A záverečný prídavok v podobe duetu, krásnej árie z Predanej nevesty „Znám jednu dívku, tá má dukáty“ už predstavoval operné pohladenie každej prítomnej duše, možno v tých detských zapálil aj plamienok novej opernej hviezdy.

„Pišta“ Kocán a „Paľo“ Remenár sú nielen skvelými umelcami uznávanými vo svete. Ale najmä predstavujú ľudí, ktorí nezabudli, odkiaľ vyšli. Ktorí vedia, kde sú ich korene.

Ten ich koncert bol nielen darom pre rodákov v Dolnom Dubovom. Bol aj o nich dvoch. O ich hlbokom vzťahu nielen k Dolnému Dubovému, ale (tu súhlasím s novinárom a spisovateľom Beňom Škrekom) cez rodnú dedinu aj k celému Slovensku.

Chalani, pomyselný klobúk dolu skladám...

Apropos, ten titulok na začiatku nie je celkom presný. Mohol by skôr znieť: Ako Dolné Dubové dve budúce operné hviezdy do sveta pripravilo...