Patria ťažko postihnuté deti naozaj do ústavu?

Autor: Jozef Bednár | 28.11.2012 o 17:19 | (upravené 28.11.2012 o 17:56) Karma článku: 14,01 | Prečítané:  1916x

Často sa v poslednej dobe píše o absencii tolerancie v našich životoch. Ak však budú v médiách vychádzať podobné články, ako pred nejakým časom v Reflexe od Jiří X. Doležala: „Šílenství po mentolce: Desetitisíce matek vyměnily plnohodnotný život za bezcílnou péči o autistické dítě”, tolerancia bude v našej spoločnosti tovarom stále nedostatkovým. Viem, že nemám od tejto témy odstup, keďže už 10 rokov doma žijem s “trošku iným” dieťaťom, keďže Majko má autizmus. Ale aby niekto v čítanom a pre veľa ľudí serióznom týždenníku písal o “bezcieľnej starostlivosti o autistické dieťa”, to ma trochu uráža. Nie trochu, ale dosť.

Ešte perex spomenutého článku pána Doležala, na priblíženie toho, asi ktorým smerom sa uberala pri písaní článku jeho myseľ: „Jsem placen za to, abych snášel veřejnou kritiku za prezentaci nových myšlenek a boření starých tabu. Proto s plným vědomím, jaký odpor to vyvolá, přináším příběh marnosti domácí péče o těžce mentálně retardovaného autistu. Jeho matka vyměnila svůj život za jeho pohodlí. Příběh ukazuje, že takové řešení postrádá smysl. Těžce retardované děti patří do ústavů.“ Celý článok je postavený na príbehu „pani Oľgy“, ktorá sama vychováva mentálne ťažkého postihnutého autistu. Ktorý je ťažko zvládateľný, nerozpráva. Diskusia, ale prísne prípad od prípadu, je pri takýchto typoch autizmu legitímna, to treba priznať. Ale určite nie zovšeobecňovanie typu, že „ťažko retardované deti patria do ústavu“. Takže nielen syn pani Oľgy, ale všetci ťažko retardovaní. Aspoň podľa Jiřího X. Doležala. Bol som týmto jeho bohorovným odsúdením (lebo o odsúdenie „iných“ ľudí ide) zhrozený. To kto bude tým Bohom, ktorý rozhodne, kto „ťažko retardovaný“ je a kto ešte nie je? Prečo autor podsúva spoločnosti takéto tvrdenia, ktoré v nej ani semienko tolerancie veru úspešne nezasadia? Prečo sa hrá na sudcu, ktorý by všetky ťažko postihnuté deti šupol do ústavu? Konal by tak aj pri svojom? Autor v článku všeobecne veľmi ľahko žongluje aj s ďalšími vážnymi tvrdeniami. Ako napríklad: „Otcové a manželé ve společnosti obecně nefungují a autorita muže v partnerském vztahu totálně upadla.“ Žasnem. Toto píše práve človek, ktorému sa po pár rokoch manželstvo rozpadlo. Ale v Čechách aj na Slovensku predsa stále sú desaťtisíce manželstiev, ktoré fungujú a v ktorých si mužovia a otcovia vzorne plnia svoje úlohy! Autorita sa nedá vybudovať grobianskym správaním, autoritu chlap získa tým, ako sa správa, ako chráni svoju rodinu. Pán Doležal, verte či nie, stále žijú tisícky takých chlapov, ktorí sa nevykašlú na ženu ani vtedy, keď zistia, že ich dieťa má nejaký zdravotný problém! Náš Majko bol pred desiatimi rokmi podľa toho, ako sa na autistov pozerá autor, ťažko mentálne postihnutý (slovo retardovaný nechcem písať). Nerozprával. Nedržal očný kontakt. Ubližoval si. Boli sme z neho na prášky, priznávam. A tiež by som nikdy netvrdil, že tak ako nám sa ho podarilo z toho najhoršieho marazmu vytiahnuť, že sa tak napriek snahe musí podariť každej rodine,všetkým rodičom pri ich autistovi. Mali sme určite aj šťastie. Ale nám, respektíve Majovi by sa taký progres určite nepodarilo dosiahnuť v ústave, kde by ho nezahrnuli takou láskou ako my doma. Len rodina dokáže aj pre ťažko mentálneho postihnutého byť prístavom, v ktorom sa, ak Boh dá, aj zázrak udeje. Spoločnosť potrebuje hovoriť o mentálne postihnutých osobách. Aj o autistoch. Ale nie spôsobom, akým sa na to podujal Jiří X. Doležal. Človek, ktorý s témou nemá vlastnú skúsenosť. O autistoch a celkovo mentálne postihnutých ľuďoch treba hovoriť skôr tým smerom, ako ich čo najviac a čo najlepšie integrovať do spoločnosti. Pretože, napriek tomu že by mi asi Jiří X. Doležal neuveril, aj ťažko mentálne postihnutí ľudia nám majú čo dať. V tejto dobe obzvlášť. Chce to len trošku tolerancie...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?