Konto šťastia – kto by skôr prispel?

Autor: Jozef Bednár | 3.12.2012 o 0:11 | Karma článku: 8,20 | Prečítané:  570x

Náš Majo nás často prekvapí originálnym nápadom. Cez víkend, keď sme sa stretli s rodičmi a sestrinou rodinou, aby sme blížiace sa Barborkine meniny pár dní vopred oslávili, prišiel s myšlienkou „Konta šťastia“ (samozrejme, tak svojsky, ako to on vie:). Určite tým pritom nemyslel finančné konto, podobné napríklad Kontu nádeje. Ale nefinančné, do ktorého by mohol prispieť každý svojou dávkou šťastia práve vtedy, ak by mal pocit, že má či mal vo svojom živote šťastia viac, ako by nevyhnutne potreboval k spokojnému životu.

Dokážete si to predstaviť? Kto by asi do takého konta skôr prispieval? Boli by to boháči, uvedomujúci si (možno), že v živote vyťažili viac aj vďaka nadštandardnej priazne Pani šťasteny a teda by sa o kúsok z nej mohli podeliť? Prispeli by viac úspešní, ktorí uspeli tiež z veľkej časti aj vďaka väčšiemu šťastiu prítomnému v ich životoch? Daniel Kahneman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku, vo svojej knihe Thinking, fast and slow prítomnú úlohu šťastia v našich životoch vidí celkom jasne. Šťastie hrá podľa Kahnemana v každom príbehu úspechu podstatnú úlohu. Tvrdí, že takmer vždy je možné v príbehoch úspešných ľudí nájsť nejaký moment, bod zlomu, ktorý by v prípade absencie na prvý pohľad úžasný úspech premenil v obyčajný, nezaujímavý výsledok. Sú si úspešní ľudia toho vedomí? Ak by mali tú moc „poslať“ do konta za vagón šťastia a tým tak splatiť pomyselný „dlh šťastia“ ľuďom, ktorých sudičky šťastím neobdarili v dostatočnej miere, pristúpili by spontánne k tomuto kroku? A ktovie, možno by prispievali kúskami šťastia do rezervoára skôr tí, ktorých síce (vonkajšie) šťastie často obchádza. Ale ktorí sa aj tak cítia šťastnými. Myslím práve na vnútorné šťastie, ktorého hodnota sa nedá vyvážiť ničím a ktoré je nevyhnutným základom „života prežitého v šťastí“. Vnútorné šťastie však „vonku“ nikto nenájde. Preto čo tak tému otočiť a pozrieť sa na pomyselné Majovo Konto šťastia z druhej strany, zo strany tých, ktorí by „žiadali o pomoc so šťastím“. Nežiadali by o dodávky šťastia z konta skôr tí, ktorí by sa na nedostatok šťastia vo svojich životoch nemuseli práve sťažovať? Myslím ľudí, ktorým práve vonkajšie šťastie pomohlo k majetkom či peniazom. Možno by práve oni chceli byť aj vo svojom vnútri viac šťastní. Možno túžia nájsť to pravé, nefalšované šťastie. Každý z nás ho skôr či neskôr chce nájsť... Som si istý, že náš Majko by bol čistým prispievateľom do spomenutého „svojho“ konta. Za trinásť rokov svojho života nám rodičom, a myslím že rovnako nikomu inému, ani raz nepovedal, že je nešťastný. Ani mu to nenapadlo. Majko je totiž šťastný človek. A žije šťastný život. Som si preto istý, že by sa s úsmevom, v pohode vždy podelil s ostatnými. Respektíve – on sa o to svoje šťastie aj delí. Od narodenia. Každému, koho stretne, dáva vo veľkých dávkach. Šťastie druhým dáva bez váhania. Len tak. Majo nevie byť iný...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?