Milý Ondrej,

Autor: Jozef Bednár | 12.12.2012 o 23:54 | Karma článku: 10,37 | Prečítané:  1532x

Tvoj definitívny odchod si mi ani slovkom vopred neavizoval. Zastihol ma nepripraveného. Už tri týždne sme neboli spolu na obede. Ani si sa na kávu nezastavil. Nezavolal si. Je mi smutno Ondrej...

Pamätám na naše prvé stretnutie z apríla tohto roka. Bolo to krátko pred nástupom na naše nové pôsobisko. Dovtedy sme sa nepoznali. Ale ja som Tvoje meno registroval, s veľkým rešpektom. Veľa múdrych ľudí Ťa často v dobrom spomínalo. Aký si skvelý človek. A múdry. Moja babka by povedala – „hlava – mapa“. Vtedy v apríli si si aj mňa, aj ďalších Tvojich budúcich spolupracovníkov premeriaval takým hlbokým, skúmavým pohľadom. Vidím Ťa ako dnes. Veľa si toho nepovedal, ale múdrosť človeka sa predsa počtom slov, ktoré povie, neprejavuje. V práci sme najskôr sedeli v susediacich kanceláriách. Asi aj to pomohlo, že sa náš pracovný vzťah začal rýchlo meniť na vzťah kamarátsky. Ale najmä tam bola chémia. Či niečo iné, neuchopiteľné. Čo Ťa lákalo do mojej kancelárie na kávičku alebo len tak na pokec. A mňa k Tebe. Priznám sa Ti k niečomu. Zo začiatku som mal z Teba veľkú trému. Každé slovo som vážil dvakrát, bál som sa, aby som, ak náhodou poviem nejakú „blbosť“, neklesol v Tvojich očiach:). Viem, čo by si mi aj teraz na tieto slová povedal. “Ale Jožko, prosím Ťa, vieš, koľko toho ja neviem?” Bral som, spolu s Natáliou, naše takmer každodenné stretnutia, obedy a telefonáty ako samozrejmosť. Bral som Ťa ako staršieho, len o necelých desať rokov staršieho brata. Od ktorého sa môžem veľa naučiť. Dal si mi toho veľa. Ale chcel som sa od Teba naučiť oveľa viac! Nikdy nezabudnem na rovnicu výkonu človeka, ktorú si mi prezradil. Výkon rovná sa motivácia krát znalosť krát umožnenie. Často o nej rozmýšľam. Dvojnásobne teraz, po Tvojom odchode. Ty si Ondrej bol extrémne talentovaný, komplexne na život. Takisto aj motivovaný, viem o Tvojich plánoch do budúcnosti, rozprával si mi, čo všetko by si rád ešte zrealizoval. Prečo ale potom vidím teraz nulu v umožnení? Prečo mladí ľudia ako Ty, v päťdesiatke, dostanú zhora spomenutú rovnicu bez nejakého upozornenia náhle vynulovanú? Posledná Tvoja životná lekcia pre mňa, ktorú si síce zapamätám, ale má v tejto chvíli pre mňa skôr trpkú príchuť, mi pripomenula starú známu pravdu, na ktorú väčšina z nás pravidelne zabúda. A síce, aby sme naše plány neodkladali, ale žili. Ondro, chceli sme predsa ešte v lete zoznámiť aj naše manželky, stretnúť sa u nás či u Vás a pogrilovať, poklábosiť. Len tak, o nesmrteľnosti chrústa. Vtedy nám to nevyšlo. A len prednedávnom, keď sme sa k tomu vrátili, si mi povedal, že návštevy zrealizujeme na jar, keď bude aj na grilovačky vonku už lepšie počasie... Ondrej, bolo to síce krátke, ale o to intenzívnejšie. Ďakujem. A dávaj tam prosím na nás pozor. Teším sa niekedy na stretnutie:).
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?