reklama

Ako by sa bratia Karamazovovci cítili na malomeštiakovej svadbe?

V prvej chvíli možno ako „idiot“. Neskôr možno (morálne?) „ponížení a potupení“. Každopádne, „chlap ako chlap“. Napriek tomu, že by na budúce navštívili možno skôr hoc aj „žobrácku operu“. S odstupom by prišli na to, že napriek prvotným myšlienkam na „zločin a trest“, žiaden zo „sedem smrteľných hriechov malomeštiaka“ by účasťou na svadbe nespáchali. Pretože obe diela sú si svojím posolstvom podobné. Hovoria o nás...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Za posledné myslím dva mesiace som videl dve premiérové predstavenie Slovenského národného divadla, a ani na jedno z nich len tak ľahko nedokážem zabudnúť. Prvým bola Brechtova Malomeštiakova svadba, druhým Dostojevského Bratia Karamazovovci. Brechtova jednoaktovka trvala (pokiaľ si dobre spomínam) niečo málo cez hodinu, Dostojevského divadelná sága o „štipku“ viac, niečo málo cez štyri hodiny. Každopádne, Bratov Karamazovcov by som si napriek brutálnej dĺžke pozrel v pohode, napriek krátkemu časovému odstupu, opäť hoc aj zajtra. Na Malomeštiakovu svadbu sa však tak skoro znovu nevyberiem. Ale zatracovať ju teda vonkoncom nechcem.Možno sa to nezdá, ale Brechtovo aj Dostojevského videnie sveta vychádza (minimálne v spomínaných dielach) z podobnej premisy. Ktorá, aj preto, že pretrvala až dodnes, je (mala by byť) pre každého z nás obnažujúca, a preto smutná a depresívna. Obaja páni napísali o nás. O každom z nás. Napríklad o našej zhýralosti, amorálnosti, ľudskej degenerácii (Malomeštiakova svadba). Či o zle zakódovanom a prežívajúcom v každom z nás (Bratia Karamazovovci). A my nechápeme (nechceme chápať? či „len“ nevieme byť lepší?), kde sa to v nás berie…Je strašné, keď si človek uvedomí, ako hrozne aktuálne zostávajú obe diela aj pre súčasníka – napriek tomu, že jedno bolo uvedené pred vyše 130 rokmi a druhé pred takmer 100 rokmi. Ako sa obaja páni autori (a nielen oni) mohli nezblázniť z toho všetkého, zo sveta, ktorý videli a dešifrovali okolo seba? Dokázali byť, každý vo svojom čase, vôbec aspoň trošku optimistickí, pokiaľ ide o príchod nového sveta, novej doby? Ťažko. Pretože, poznajúc dobre dušu vtedajšieho človeka (aj dušu človeka všeobecne), neverili, že my, samozvaní páni tvorstva, budeme niekedy iní. A možno aj preto museli hľadať pomyselný ventil a písať. Inak by sa určite zo stavu sveta museli zblázniť...Napriek podobnosti pokiaľ ide o odkaz či posolstvo, ktoré som si z oboch predstavení odniesol, ako som už spomenul, na Dostojevského by som išiel v pohode aj druhýkrát. Dôvod je jednoduchý - bližšie mi je jeho psychologicko/filozofické podanie videnia sveta, ako Brechtov naturalizmus. Ktorý môže, tak ako sa to stalo v Bratislave (tu je však legitímna otázka, či nebola ako priestor uvedenia preexponovanej dramatizácie jeho diela vhodnejšia skôr alternatívna divadelná scéna, ako prvá scéna SND), veľkú časť divákov nielenže sklamať, ale rovno prinútiť ostentatívne „zo svadby“ priskoro odísť. Každopádne, mávnuť nad Brechtom rukou by prvoplánovo nemal nikto z nás. Dostojevskij by tak určite neurobil...

Jozef Bednár

Jozef Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  774
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéSpoločnosťDumky a úvahyVážnejšie dumky a úvahyAutizmusViera a jaMédiá a komunikáciaMoje malé postrehySpomienky na minulosťPríbehy zo životaAko si žijemeNa margoBežecký tragédPohodička

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu