Malá sonda do myslenia autistov

Autor: Jozef Bednár | 1.5.2013 o 10:24 | Karma článku: 16,85 | Prečítané:  4603x

Niežeby sme my, minimálne podľa papiera normálna časť populácie, nemávali z času na čas svoje myšlienkové či rozumové excesy, nad ktorými (s odstupom času možno aj nám samotným) zostáva aj náš „slávny“ rozum stáť. Ale sú špeciálni ľudia, ako napríklad náš Majo, ktorých myšlienkové pochody sú naozaj svojské a neopakovateľné. Tak ako v krátkom príbehu, ktorý opíšem, vyvolajú možno aj úsmev na tvári. Ale budem úprimný – zažívame s naším Majkom i iné podobné prípady, kedy býva človek ľudovo povedané „s nervami v kýbli“...

Pri autistoch je typické, že berú veci, ktoré sú im povedané, väčšinou vážne a doslova. Jednoducho žiadna výnimka, žiadny odklon od povedaného. Príkladom je známa scéna z legendárneho filmu Rain Man, v ktorej Dustin Hoffman chce prejsť cez prechod pre chodcov na druhú stranu ulice a čaká na to, kým sa na semafore objaví zelený panáčik. Ako sa objaví, vstúpi na cestu. Ale keďže je zelený panáčik vystriedaný červeným ešte v čase, keď „náš“ filmový autista prechádza cez cestu, Dustin zastane. A nervózni vodiči v autách trúbia a nadávajú mu do blbcov... Pravidlo (dopravný predpis) je jasné a nespochybniteľné (teraz nebudem riešiť, že sú tzv. normálni ľudia, ktorí ho permanentne „len aby boli zaujímaví“ porušujú a riskujú tak svoj život) – zelený panáčik znamená ideš, červený stoj. Kým však my „normálni“ aj po tom, ako naskočí červený panáčik a my ešte prechádzame, rýchlo dokončíme náš manéver a prejdeme na druhú stranu (inak by nás predsa mohli zraziť autá), autista vo filme zostane stáť, hoc aj v strede cesty. A túžobne pozerá na panáčika, kedy sa zase zmení na zeleného. Bez ohľadu na nebezpečenstvo. Samozrejme, nedá sa zovšeobecňovať na tento konkrétny príklad, ale takto nejako to môže fungovať. Podobný príklad z našej rodiny spred pár dní? Na Deň narcisov sme Majovi presne podľa pokynov v žiackej knižke dali peniažky, aby si aj on jeden symbolický kúpil a prispel tak na pomoc onkologicky chorým ľuďom. Keďže v žiackej bolo napísané doslova aj to, že dobrovoľníci prídu počas hodiny občianskej výchovy, jasne sme mu viackrát povedali, že peniažky sú na občiansku a že keď príde niekto cudzí na hodinu, že mu ich má dať a dostane narcis... Večer Majovi kontrolujeme žiacku – a peniaze v nej stále má. Čo sa stalo? Vysvetlenie sme dostali od jeho asistentky. Dobrovoľníci do ich triedy neprišli na občiansku, ale už o dve hodiny skôr, počas hodiny slovenského jazyka. Pani učiteľka tak vyzvala žiakov, ktorí si priniesli peniažky a chcú prispieť, aby tak urobili. Majo bol ticho, na otázku asistentky odpovedal že nechce. V jeho hlavičke bolo predsa nastavenie – peniažky = občianska výchova! A tak neprispel. Ako ale začala hodina občianskej, prihlásil sa a začal sa pýtať, kedy prídu ľudia s narcismi, pretože on si predsa tiež doniesol peniaze... Myšlienkové pochody našich autistov sú jednoducho svojské. Ale z ich pohľadu určite pochopiteľné a normálne. Lebo, parafrázujúc mamu Forresta Gumpa – čo je to vôbec normálne?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?