Tretíkrát otcom. Po štyridsiatke...

Autor: Jozef Bednár | 27.5.2013 o 17:20 | Karma článku: 12,04 | Prečítané:  1781x

V akom veku je najlepšie stať sa rodičom dieťaťa? Že naši starí rodičia mali deti skôr ako my? Naozaj? V našej rodine tomu tak nie vždy bolo...

Pamätám si na to, akoby to bolo včera. Keď v roku 1989 moji rodičia, obaja vtedy takmer štyridsiatnici, vážne rozmýšľali ešte o jednom prírastku do svojej rodinky. Po synovi, mojej maličkosti, v tom čase nachádzajúcom sa pomaly už na prahu maturity a tým aj dospelosti, a o rok mladšej dcére, by tak mali s väčším časovým odstupom tretie dieťa. Pýtali sa aj nás dvoch, mňa a sestru, na názor. Ja som bol za všetkými desiatimi. Sestra proti tiež nebola. Nuž ale ani naše hlasy za nestačili - rozhodnutie pochopiteľne na nás rodičia nenechali, a tak ďalšieho súrodenca nemám. Na druhej strane, obdobná situácia sa odohrávala v rodine mojej maminy koncom štyridsiatych rokov minulého storočia, kedy moji potenciálni budúci starí rodičia tiež rozmýšľali, či mať v ťažkých povojnových časoch po dvoch dcérach ďalšie, tretie dieťa. Dedko, ročník narodenia 1907 a babka, ročník 1914, sa nakoniec pre ešte jedno bábätko rozhodli. A tak sa v 1950 roku (na tie roky teda boli naozaj už pomerne „starými“ rodičmi – dedko mal cez 43 a babka 36 rokov) narodila moja mamina. U starých rodičov z ocinovej strany to bolo podobné. Môj otec však bol prvé, vymodlené dieťa, keďže jeho dve sestričky zomreli na zápaly pľúc v rokoch 1946 a 1947, každá len pár mesiacov po narodení. Keď môj otec prišiel na svet, mala moja stará mama 30 rokov a starý otec 36 rokov. Takže boli tiež relatívne starí oproti zvyklostiam v spoločnosti po II. svetovej vojne (len na okraj - som samozrejme rád, že do toho oba spomenuté páry, moji starí rodičia z oboch strán, ešte išli, lebo bez tohto ich rozhodnutia by neboli moji rodičia, čo znamená, že by som tu nebol ani ja...) Nuž a my s polovičkou ideme, aj v tomto, v šľapajách našich starých rodičov. Ak pôjde všetko tak ako by malo, takto presne o mesiac by mala uzrieť svetlo sveta Martinka (respektíve Jožko, ak motyka vystrelí:), naše tretie dieťa. Chcené dieťa. A nevadí, že máme s polovičkou už cez štyridsať:)... Univerzálna všeobecne platná odpoveď na otázku, v akom veku je najlepšie stať sa rodičom, asi neexistuje. Ak sa človeku dostane ten dar, že môže mať s partnerom deti, tie sú potom požehnaním v každom veku. V pokročilejšom (40-ku už za takýto vek pokladám:) to samozrejme človek prežíva trochu inak, ako keď má dvadsať či tridsať. A ak už deti má, prežíva to o to viac inak. Pretože už dobre pozná, aké to je byť rodičom. Čo to obnáša. Pozná radosti, sprevádzajúce vyrastanie a výchovu dieťaťa. Rovnako aj strach, slzy či stálu vieru v zlepšenie (čo iné vtedy zostáva?) pri chorobách, ak aj tie jeho dieťa sprevádzajú či postihnú. Praje si preto najmä zdravie pre človiečika, ktorý sa má narodiť. A zdravie pre seba a partnerku, aby im obom bolo dopriate, umožnené dieťa vychovať. Praje si, aby sudičky boli aspoň trochu pri tejto jeho túžbe štedré. Aspoň trochu...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?