Hoc skryté, silné, pozitívne emócie...

Autor: Jozef Bednár | 8.6.2013 o 11:19 | (upravené 8.6.2013 o 11:26) Karma článku: 10,47 | Prečítané:  710x

„Tati, bude dubovský deduško celý život mojím deduškom?" pýta sa ma synátor, vediac, že deduš aj s babinou ho prídu (rovnako aj Barču) večer varovať. „Nechcem, aby deduško prišiel k nám!" dodáva (aspoň naoko) rezolútne Marek...

Nie, Majo má rád jedných aj druhých starých rodičov. Len nevie ako autista dostatočne presne a jasne vyjadriť svoje emócie a pocity k druhým. Preto hovorí občas to, čo hovorí. Napríklad že deduška nechce, že s ním nechce byť a podobne. Za tie roky sme si už zvykli. Napriek tomu, vždy mu po takýchto slovách jasne dávame najavo, že jeho postoj, hoc to tak nemyslí, môže starých rodičov mrzieť. Že môžu byť po takých jeho slovách aj smutní... „Majo, to čo rozprávaš, také somariny. Babička a deduško sú dobrí a máme ich radi," pridáva sa k našim výhradám na adresu jeho vyjadrovania už aj Barborka. „To je strašné s tým Majom, nervy. Babina a deduš by boli smutní, keby to počuli, toho Maja," poznamenáva ešte dospelácky smerom k nám. „Už budem dobrý, dobrý budem. Nehnevajte sa na mňa. Nebudem dedušovi hovoriť, že nechcem, aby prišiel k nám. Nechcem, aby bol smutný. Chcem, aby bol celý život mojím deduškom!" znie Majova reakcia. On väčšinou takto reaguje. Že už bude dobrý, pritom zopakuje formulku čo vravel, s tým, že ju už vravieť nebude... Pri tejto konverzácii mi prišli na myseľ moji nebohí starí rodičia z oboch strán. Už roky nemám ani babku, ani dedka. Krátkou reminiscenciou, iniciovanou mojím nevedomím, som si spomenul na niekoľko okamihov, ktoré som s nimi prežil. Ako mi jedna babka krupičnú kašu varievala. Ako som s druhou na roľu pracovať, najmä cez letné prázdniny, chodieval. Ako ma jeden dedko na rybačku brával (spomienky sú len matné, zomrel, keď som mal 5 rokov). Či ako mi druhý prácu pomocného kuriča prideľoval, keď som sa ako sedem-osemročný začínal vážnejšie motať na našich každoročných zabíjačkách... „Majko, váž si každú chvíľku strávenú so svojimi starými rodičmi. Kým sú ešte nažive. Lebo potom, keď tu raz nebudú, Ťa už viac nebudú môcť zobrať na výlet či túru. Už k nim nebudeš môcť ísť na prázdniny či návštevu. Už vás s Barčou nebudú môcť prísť strážiť," hovorím úplne vážne. Pozeral sa mi pri tom do očí. Zostal vážnym po celý ten čas... „Zostanú stále aj po tom, ako už budú v nebíčku, mojím deduškom a babičkou? Ale nechcem, aby zomreli..." zašepkal na záver a ako už tradične, hovoriac si niečo sám pre seba, po špičkách odkráčal do svojej izby. Majo má rád svojich starých rodičov...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?