Moja kvetina je niekde tam...

Autor: Jozef Bednár | 17.6.2013 o 23:25 | (upravené 17.6.2013 o 23:59) Karma článku: 6,75 | Prečítané:  908x

Prišlo mu to definitívne až po štyridsiatke. Alebo už po štyridsiatke? Definitívne pochopil, že svet sa rúti po ceste, na ktorej je naivné a bláznivé očakávať zastávky so šťastím. Myslel tým to pravé, trváce šťastie. Šťastie ozajstné. To šťastie, ktoré je životným šťastím pre človeka nájsť.

Predajné "dievky" sľubujúce pochybné šťastie stoja so svojou ponukou doslova na každom rohu. Ale klamú telom. Rozkoš v akejkoľvek podobe, ktorú prinášajú, je iba prchavá droga, ktorá si žiada stále viac. Opakovane. Vypni mozog a užívaj. Zahoď zábrany. Žiješ len raz...A zo subjektu, ktorý tejto droge podľahol, sa postupne stáva troska. Svet je plný falošných emisárov šťastia. Tí šťastie predávajú v jednom balíku s mamonom. Hedonizmom ako spoľahlivo šťastie zaručujúcim životným smerom. Uznaním a svetskou slávou ako podmienkou šťastného života. Tvrdia, že len vtedy, keď si človek dopraje, respektíve keď sa mu dostane uznania, že len vtedy mu bude dobre a bude šťastný. Len vtedy, keď uspokojí svoje egom prerastené túžby. Na moment. Keď dopraje svojmu preexponovanému, narcistickému druhému ja. Tiež len na moment... Títo falošní utopistickí emisári aj z histórie vedia, že vďačné publikum si vždy, v každej dobe nájdu...A ich poslucháč sa postupne stáva na nich, ak si nedá zavčasu pozor, často závislý. Svet je plný falošných mesiášov, hlásajúcich, že s nimi prichádza spása. A konečné šťastie. Len s nimi. Žatvu majú najmä počas kríz rôzneho druhu. Súkromných, kedy dokážu ľahko osloviť dotknutú osobu, vyrovnávajúcu sa so svojou osobnou krízou. A takisto počas kríz celospoločenských. Hospodárskych, ekonomických, politických. Masa ľudí, v takýchto obdobiach ešte viac ako v bežných časoch vystavená hraničnému emočnému bičovaniu, nedokáže vydržať vyvinutý tlak a často slepo nasleduje "svojho" mesiáša. Ktorému mnohokrát stačí "iba" ukázať na domnelého vinníka zlého stavu...História napísala rukou mesiášov tohto druhu, ponúkajúcich spásu, už niekoľko smutných, až tragických kapitol... Vedel to už dávno. Ale definitívne pochopil až po vstupe do stredného veku. Že pravé šťastie nájde len vo svojom vnútri. A okrem toho ho môže nájsť hádam už len v kruhu svojej rodiny, medzi najbližšími. Napriek tomu, že rodina nie vždy blízkeho podrží. Nie vždy, z rôznych príčin, funguje ako by mala. Ale ak sa v tomto na človeka usmeje šťastie (o čo sa ale aj on sám musí zaslúžiť už len tým, že danému šťastiu vykročí v ústrety), je to jeden z najväčších darov, ktoré mu môžu byť v živote dopriate. Prišlo mu to definitívne po štyridsiatke. Napriek všetkému, čo prežil, či zažíva. Napriek všetkým tým bezbrehým turbulenciám a lávam, rozlievajucim sa, minimálne na prvý pohľad, nekontrolovateľne a hrozivo údoliami jeho života, jeho osudu. Okolitý svet negarantuje človeku nič, možno okrem utrpenia...Vtedy pochopil, že nepotrebuje falošných veľvyslancov šťastia, ani pochybných obchodníkov. Ani falošných prorokov či mesiášov. Rodina - manželka, deti, rodičia, sú tí, ktorí ho, nech by sa čokoľvek dialo, vždy podržia. A v prípade životných pádov (ktoré skôr či neskôr prídu) mu bez podmienky pomôžu vstať... Je to tak, ako to napísal svojho času Exupéry v Malom princovi: "Ak má niekto rád kvetinu, jedinú svojho druhu, aká nerastie na ostatných miliónoch a miliónoch hviezd, postačí mu, aby bol šťastný, keď sa na tie hviezdy zadíva." Povie si : „Moja kvetina je niekde tam...“
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?