O životnej spravodlivosti

Autor: Jozef Bednár | 25.6.2013 o 16:58 | (upravené 25.6.2013 o 17:04) Karma článku: 9,64 | Prečítané:  1090x

Stretávam sa s týmto, dá sa povedať fenoménom, pravidelne. Vo veľkej miere som si to prežil, spolu s polovičkou, aj na vlastnej koži. Respektíve si to pravidelne, cyklicky prežívame doteraz. A o podobné pocity sa občas so mnou delia aj iní ľudia. Ktorým do života zasiahol nečakane (neočakávane?) niekto tam hore, kto za nitky poťahuje. Zrazu hodil do cesty prekážku, alebo nebodaj viaceré prekážky. Niektorým aj zo dve či tri. Že nespravodlivo? Že sme si až také prekážky nezaslúžili? A to kto má právo rozsúdiť?

Tenký ľad, táto téma ťažoby kríža, ktorý nám bol daný, a s tým spojenej (ne)spravodlivosti. Niekoho láme k zemi už len o niečo ťažší kríž. Iný nakoniec odnesie aj ten brutálne ťažký. Každý sa však z času na čas, nielen na začiatku, ale pýta: prečo? Prečo práve ja? Máme však právo náš kríž nechať ležať na ceste? Veď je náš! Ak nie my, nikto druhý ho neunesie. Ani neodnesie. My sme tí vybraní. Ten kríž bol vyrobený len pre nás. Aby sme neskôr, najneskôr na jeseň života, ak sa nám to podarí, pochopili viac z mystéria, do ktorého sme sa narodili. Zhováral som sa pred časom s jedným priateľom – kňazom. Hovorím mu, tak opatrne (mierne si dané pochybnosti aj vyčítajúc): „Keď sa tak pozriem dozadu a vidím – autizmus u syna, nádory a viaceré operácie u dcéry. Ťažkú operáciu štítnej žľazy u mňa. V prvotnom štádiu zajedanie všetkých problémov zo strany mojej a aj polovičky. Čím sme si to zaslúžili? Že koho Pán Boh miluje, toho s krížom nasleduje? Ale - nestačili by už tie prejavy lásky od Neho? Veď naše tretie dieťa by už potom malo mať, ak existuje nejaká rovnováha a spravodlivosť, cestu od narodenia oslobodenú od hocakých problémov!“ On odpovedal s náznakom porozumenia a jemného úsmevu niečo v tomto zmysle: „Jožo, aj Matka Tereza, keď už mala pocit, že viac neunesie, sa k Bohu obracala slovami – Panebože, viem, že mi dôveruješ, ale nedôveruješ mi až príliš?:)“ Snažil som sa pred pár dňami podeliť sa o názor s priateľmi, ktorí zažívajú v rodine podobné zdravotné výzvy ako my, že naši chalani sú síce trošku iní, ale to neznamená, že nie sú výnimoční! Majú trošku iné záľuby, ale to neznamená, že by sme na nich preto nemali byť patrične hrdí! Sú síce iní, ale ak sa k nim budeme správať pokiaľ to je možné čo najviac rovnocenne, na tú inakosť postupom času aj zabudneme! A s týmto prístupom v prítomnosti tak môžeme a dokážeme spoluvytvárať ich čo najšťastnejšiu budúcnosť. Bez zbytočných, mučivých retrospektívnych otázok. Hoc tie sa miestami hlásia neodbytne o slovo... Zažili sme si aj my s manželkou tie mučivé pochybnosti. Tie otázky na Boha, prečo práve my? Bolo to najmä v začiatkoch autizmu. Že prečo som sa im nevyhol? Prišli samé. Nepýtali sa. Proste vpadli do mozgu a musel som si ich položiť. Aby som si zároveň na ne aj odpovedal. V odpovedi bola skrytá najmä akceptácia situácie. Nič iné. Akceptácia, prijatie pomôže ísť ďalej. A k tomu viera. Čo iné zostáva? Skláňam pomyselný klobúk dolu pred každým, kto sa nezľakol žiadnej prekážky na svojej ceste životom. Pred každým, kto sa napriek všetkému rozhodol ísť ďalej, pasujúc sa, úspešne (po vykročení na cestu nemožno hovoriť o neúspechu, nech sa deje čokoľvek) s danou výzvou. Ísť po svojej ceste, plnej (ešte viac ako je to zvykom na iných cestách) sebaobetovania, nervov, strachu, neistoty, pochybností. Každá taká cesta je neopakovateľná. Každý človek, či rodina, ktorá po tej svojej kráča, si preto zaslúži podporu a obdiv. Za odvahu a silu. Pretože my, ktorí sme mimo tej cesty, nemáme ani šajnu, aké to je kráčať v topánkach iných ľudí. A že či existuje životná spravodlivosť? To musíme zistiť sami...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?