Summer of 84

Autor: Jozef Bednár | 24.8.2014 o 8:31 | Karma článku: 5,48 | Prečítané:  1358x

Ešte pár dní prázdnin, ktoré treba využiť čo najlepšie. Čo najintenzívnejšie. Tak ako všetky tie doterajšie dni zatiaľ môjho najkrajšieho leta. Mám pocit, že tieto prázdniny trvajú už celú večnosť. Koľko omastených chlebíkov s domácimi rajčinami a paprikami som počas nich už pojedol! Koľko krupicových kaší či rajčinových polievok mi stará mama navarila! Koľko novín a kníh som už prečítal! Pre 12-ročného chalana majú letné prázdniny mnoho tvárí.

Áno, sú to zatiaľ moje najkrajšie prázdniny. Super boli dni, strávené v pionierskom tábore na Bezovci pri Piešťanoch. Kde som si opäť raz testoval hĺbku prežitého bez rodičovského dohľadu. Kde som sa v priebehu 14 dní stihol x krát platonicky zamilovať a zároveň aj odmilovať. Kde som spoznával samého seba a sny, hlásiace sa smerom do budúcnosti aspoň o čiastočné naplnenie.

Užil som si aj dovolenku s rodičmi a sestrou v Liptovskom Jáne. Výstup na Ďumbier, z ktorého sme doslova (z)utekali pred lejakom a búrkou, sa zmenil na ukážku rodinnej súdržnosti. „Veliteľ“ výpravy otec tú cestu dolu rozdelil na viacero miniúsekov, cyklistický fajnšmeker by povedal rýchlostných prémií, za účasť v ktorých bola pochvala a povzbudenie do ďalších. Dolu sa ide veru ťažšie, ako hore. Je možné, že sa otec bál viac (o nás), ako my. Ale nedal to na sebe poznať. Na tú túru v živote nezabudnem.

Ale prázdninovú krásu mali aj tie obyčajné dni v rodnom Dolnom Dubovom. A stále ešte aj majú. Každé ráno na stole v kuchyni papier so zoznamom prác, ktoré máme so sestrou urobiť v záhrade či v dome do  návratu rodičov z práce. Bez šance na výhovorky. Takto sme si to dohodli na začiatku prázdnin a funguje to. Ja si však predtým ako predjedlo dávam čítanie denníkov Smena a Roľnícke noviny, ktoré odoberajú starí rodičia (poštárku už od siedmej netrpezlivo vyčkávam) a k tomu raz týždenne ako informačný dezert športový týždenník Štart.

Takže najskôr práca, a až potom zábava. Bez práce nie sú ani koláče, ale ani voľno, vštepujú nám so segrou jednu z overených životných poučiek rodičia aj starí rodičia. To voľno si užívame od popoludnia do večera. Ja takmer každý deň s kamošmi na futbalovom ihrisku pri futbale. Na malé bránky, ak nás je málo, tak aj dvaja na dvoch. Ide o hru, nie o výsledok. Alebo s knižkou v ruke. Prím hrá Vydavateľstvo Stopy a buď Mayovky, alebo Tragáčik.

Toto leto som však bol aj smutný, priznávam. To kvôli zákazu pre našich športovcov zúčastniť sa letnej olympiády v Los Angeles. Ako chlapec zbláznený do športu viem, že rovnako predchádzajúcu olympiádu v Moskve v roku 1980 bojkotovali niektoré krajiny. Ale prečo bojkot aj teraz, hoc zo strany tých „druhých“ krajín? Z trucu? Veď olympiáda by nemala byť o politike, ale o priateľskom stretávaní sa športovcov  z rôznych krajín, o mieri. Moja dvanásťročná hlavička pomaly začína chápať, že svet je iný, než pôvodne myslela (inak čítajúc o partizánoch bojujúcich v občianskej vojne v Salvadore, najskôr som si myslel, že to sú tí „naši“ partizáni a nechápal som, ako sa tam do Salvadoru po 40 rokoch od SNP dostali a čo tam vôbec robia:).

O pár dní sa začína škola. Idem do siedmej triedy. Celkom sa už teším. Bude o čom so spolužiakmi rozprávať...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?