reklama

Sladký život

„Mamička, mrzí ma, že som ťa ľúbil,“ povedal pred pár dňami polovičke syn Marek. Manželka, bez ohľadu na to, že tieto slová nečakala, ani brvou nehla. „Majko, to prečo maminke takto škaredo hovoríš?“ pýtam sa syna prísne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

„Nie, maminka, nemrzí ma to. Ty si moja mama na celý život a ja ťa ľúbim!“ okamžite koriguje svoje slová.

V júni oslávil už sedemnáste narodeniny. Vyšlo to na dovolenke v Chorvátsku. Bola aj torta. Tá je pre niekoho možno iba nepodstatným detailom, pre autistu však na narodeniny predstavuje základný emočný kameň celých osláv. Najmä ten rituál, ako ju čašníci prinášajú, tortovú horiacu pochodeň a začínajú pritom spievať známu pieseň "Happy Birthday!". Na Brači ju spievala celá reštaurácia. V angličtine, nemčine, aj po chorvátsky. Celé sme to zaklincovali jej slovenskou verziou. Synátor žiaril šťastím a ešte dlho po návrate domov rozprával oduševnene rodine, viacerým priateľom, ale aj tým, ktorých nepozná o svojej veľkej, nezabudnuteľnej oslave. Sladký život a´la Majo. Nielen vďaka tej torte...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sedemnásť rokov, to už je predsieň plnoletosti. Fúziky pod nosom stihli nabrať viac ako len jemné kontúry. Ešte sa neholíme, ale najneskôr Ježiško už holiaci strojček juniorovi určite prinesie. Hlas prestal mutovať. Povaha už tiež neskáče tak, ako v minulosti. I keď excesy sa sem tam objavujú.

„Ty nie si môj otec. A buď ticho!“ počastoval ma prednedávnom. Viem, emočná turbulencia ako znak sedemnástich rokov prináša aj u takzvaných normálnych detí občasné, podobné verbálne výbuchy. A keďže autizmus takéto výbuchy mierne dynamizuje, snažíme sa ich výskyt minimalizovať. Preto na ne reagujeme zvýšeným prísunom lásky. Tak ako tomu bolo teraz.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Majko, čo to bolo, zaslúži si ocko takéto slová?“ Tvárim sa naoko prísne. A ponúkam objatie. Jeho reakcia je okamžitá: „Prepáč ocko, už budem dobrý. Chcem, aby si sa o mňa staral. Aby sme sa každé ráno mojkali v postieľke.“

V septembri nastupuje na strednú školu. Chalanisko sa ide učiť za cukrára. Nevybral si toto smerovanie sám. Ak by to bolo na ňom, vybral by si maximálne tak štúdium zdokonaľovania sa v PC hrách. V tom sa v ničom nelíši od iných neautistov. Ale sladkosti má rád. Tak možno ho chytí aj ich príprava. Ak by sa však v cukrárčine nenašiel, iné je dôležitejšie. Že bude najbližšie tri roky, ak Boh dá, integrovaný medzi tzv. zdravými ľuďmi. Medzi mladými ľuďmi, svojimi rovesníkmi. A že bude mať motiváciu niekam sa ďalej posúvať. Smerom k šťastiu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Náš syn je stále v hre. Zostane v nej dovtedy, kým si bude veriť. A kým mu budú veriť ľudia okolo neho. Pre niekoho možno fráza. Pre rodičov výnimočného mladého muža rokmi overená pravda. Bez viery a aj lásky by nebol tam, kde je teraz. Viera a láska ho zachránili.

Sladký život je len čerešnička na torte.

Jozef Bednár

Jozef Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  774
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéSpoločnosťDumky a úvahyVážnejšie dumky a úvahyAutizmusViera a jaMédiá a komunikáciaMoje malé postrehySpomienky na minulosťPríbehy zo životaAko si žijemeNa margoBežecký tragédPohodička

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu