Smútočné zhromaždenie však opäť raz ukázalo aj silu Spojených štátov amerických. Tá sila kričala z prejavov všetkých prítomných. Či už to boli prejavy ľudí z vedenia univerzity, ale aj prejavy guvernéra Virginie, prezidenta USA Georga Busha, alebo predstaviteľov miestnej židovskej, moslimskej, budhistickej a katolíckej komunity. V slovách týchto ľudí sa opakovali motívy, že tragédiu na Virginia Tech síce nemožno pochopiť. Že si ju nezaslúžili. Ale že v zlých časoch predsa len existuje nádej a zdroj sily – okrem Boha napríklad aj v komunite, vo väzbe na ľudí okolo, ktorá pomáha ísť ďalej a žiť.Zomknutosť ľudí v meste, na škole, v rodine v zlých časoch. Pomoc tým, ktorí to potrebujú v čase krízy. Charaktery ľudí sa neukazujú v mierových časoch, ale v časoch ťažkých. Táto vraj individualistická Amerika aj teraz vo Virginii ukazuje, že vie potiahnuť v zlých časoch za jeden povraz. Že má charakter.Okrem smútku bolo z ďalekej Virginie cítiť aj veľkú súdržnosť. Cez more sĺz, ale predsa. Tí ľudia pôjdu aj vďaka nej hrdo ďalej...
Americká sila
Len náhodou som dnes večer zablúdil na televízne kanály CNN a Sky News. A zostal som pozerať prikovaný k obrazovke takmer hodinu a pol. Striedavo na oboch kanáloch som sledoval smútočné spomienkové zhromaždenie na univerzite Virginia Tech. Ten smútok za obete šialenej tragédie sa z ďalekej Virginie cez obrazovku nekompromisne a bez opýtania vtieral aj k nám domov.