reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Jozef Bednár

Jozef Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  774
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéSpoločnosťDumky a úvahyVážnejšie dumky a úvahyAutizmusViera a jaMédiá a komunikáciaMoje malé postrehySpomienky na minulosťPríbehy zo životaAko si žijemeNa margoBežecký tragédPohodička

reklama

Príbehy zo života

Odkazy na lístku

Jozef Bednár

Odkazy na lístku

Prechádzky s najmladšou dcérkou mám rád nielen z pohľadu otca, ktorý sa deťom venuje vždy, keď môže, v každej voľnej chvíli.

  • 4. feb 2019
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 224x
  • 0
Spolužiaci aj po 30 rokoch

Jozef Bednár

Spolužiaci aj po 30 rokoch

Väčšinu z nich som nevidel od roku 1986. Vtedy sme sa po skončení ôsmeho ročníka základnej školy rozleteli na všetky svetové strany. Zišli sme si z očí, zišli sme si vo veľkej miere aj z mysle.

  • 17. okt 2016
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 562x
  • 1
Dávid a jeho mama

Jozef Bednár

Dávid a jeho mama

„Dobrý deň, pán Bednár,“ oslovila ma večer po odchode z práce, cestou k autu. Stála pred výkladom jedného obchodu, spolu s mužom rovnakej výšky.

  • 9. mar 2016
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 355x
  • 0
Ako Mikuláš moju dcérku o čižmičku „obral“

Jozef Bednár

Ako Mikuláš moju dcérku o čižmičku „obral“

Všetky šťastné rodiny sú si podobné, ale každá nešťastná je nešťastná svojím spôsobom, napísal svojho času Tolstoj v Anne Kareninovej. Podobne možno vnímať aj prípadnú parafrázu uvedeného výroku. A síce že všetky nevystresované rodiny sú si podobné, ale každá vystresovaná je vystresovaná svojím spôsobom. Aj príbehy našej päťčlennej famílie potvrdzujú pravdivosť spomenutej parafrázy. Naposledy napríklad na vianočných trhoch v našom mestečku...

  • 11. dec 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 344x
  • 3
Keď je niekto iný Majom...

Jozef Bednár

Keď je niekto iný Majom...

„Nie, to som nebol ja, oci. Prepáč mi to. Ja za to nemôžem. Už chcem byť dobrý,“ znie najčastejšie obrana nášho Maja vtedy, keď niečo vyvedie a ja, alebo manželka mu dohovárame. Pozerá nám vtedy priamo do očí. Možno len sekundy, ale pozerá. A my v jeho očiach vidíme menší zmätok. Akoby sa práve vtedy, pri výčitkách, škriabal z autistickej rokliny hore, na skalu „normálneho“ života.

  • 17. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 422x
  • 0
reklama
Violetta z Buenos Aires

Jozef Bednár

Violetta z Buenos Aires

„Tati, môžem sa Ťa niečo spýtať? Viem, že mi asi odpovieš, že nie. Ale predsa sa spýtam - mohli by sme, prosím, ísť v lete na dovolenku do Buenos Aires?" pýta sa ma jedno ráno pri raňajkách dcérka.

  • 20. mar 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 256x
  • 0
Mojim trom najbližším chlap(c)om

Jozef Bednár

Mojim trom najbližším chlap(c)om

Rád robím druhým ľuďom radosť. O to viac tým, ktorí sú mi najbližší. Dnes večer som ju pripravil trom mojim chlapom. Presnejšie - dvom chlapom a jednému stále ešte chlapcovi. Verím, že si dnešný večer užívajú. A keď sa o pár minút stretneme (čakám ich na pumpe blízko zimáku), budú ich oči žiariť šťastím.

  • 10. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 266x
  • 0
A Ty si si koho dievku zobral?

Jozef Bednár

A Ty si si koho dievku zobral?

Zbadal som ho, idúc od hrobu starých rodičov mojej manželky...„A Ty si si koho dievku zobral? Lebo veru, Ty nie si od nás!“ tvár starého pána si ma premeriava tak pozorne, až som si istý, že by poľahky uhádol aj názov dediny, z ktorej pochádzam. Je to tvár plná vrások, ktoré symbolizujú nielen starobu, ale aj ľudskosť. Preto sa bez dlhšieho váhania rozhodujem pokračovať v konverzácii, ktorú som, koniec – koncov, aj sám začal.

  • 16. nov 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 676x
  • 2
Lajdová, Schopenhauer a „výťahy“ z depky

Jozef Bednár

Lajdová, Schopenhauer a „výťahy“ z depky

Čo napísať o Zuzke? No v prvom rade človekom lomcuje pocit, že takýto text mal písať nie teraz. Ale o 30, 40 či 50 rokov neskôr. Respektíve – oveľa, oveľa neskôr, ako v roku 2013. Pretože spomínať na niekoho ako Zuza a pripustiť, konečne pripustiť, že tu už nie je? A že už vyučuje tvorivé písanie tam hore? To nie je vôbec spravodlivé. Hoci, píšuc tieto slová, vidím pred sebou jej usmiatu tvár, hovoriacu: „Jožko, prosím Ťa, vyser sa na spravodlivosť, a odhoď nostalgiu. Ako sa mávate aj s Aďkou?“

  • 1. aug 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 340x
  • 0
Ako sa ma v Detve nedočkali...

Jozef Bednár

Ako sa ma v Detve nedočkali...

Blížim sa k autu, len tak – tak stíham na stretnutie. V ruke nervózne stísam telefón, čo ak by druhá strana volala. Je desať minút pred pol jedenástou. Mobil mi zrazu v ruke viackrát neuroticky nadskočí. Na displeji vidím neznáme číslo. Zdvíham...

  • 23. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 836x
  • 0
reklama
Ako si Barča Maja (ne)vybrala…

Jozef Bednár

Ako si Barča Maja (ne)vybrala…

„Tati, prečo som sa ja nenarodila skôr, ako Majko?“ pýta sa ma počas nedeľných raňajok Barborka. Pri jedení sa síce nerozpráva, tak Barču učíme, ale jej otázka si žiada odpoveď. To ešte netuším, akým smerom sa vďaka Barborkinej múdrej hlavičke rozvinie táto minidebata.

  • 4. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 928x
  • 0
Chudnutie (aj) s parenými buchtami

Jozef Bednár

Chudnutie (aj) s parenými buchtami

„Jožo, ty si riadne schudol, čo robíš?“ spýtal sa ma včera udivene nemenovaný priateľ. Takmer ma nespoznal. A nebol prvý. Keďže sme sa stretli na obede, pred vysvetľovaním tajov úpravy hmotnosti som si najskôr objednal. Keby chlapík nesedel, spadol by z nôh, počujúc, že si objednávam parené buchty. „To s parenými buchtami sa dá tiež?“ spýtal sa neveriacky, ale aj s potmehúdskym úsmevom odrážajúcim jeho zhruba 120 kilogramov jeho dobráckej váhy.

  • 6. sep 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 193x
  • 5
Ja bol niekto iný alebo ako sa jedna neznáma so mnou odfotiť chcela

Jozef Bednár

Ja bol niekto iný alebo ako sa jedna neznáma so mnou odfotiť chcela

Názov toho nového slovenského filmu nie je pre tento príbeh smerodajný, preto ho vynechám. Nakoniec, kvôli pokazenému autu som aj zmeškal jeho premiéru, takže by som nebol momentálne dobrým spoločníkom ani do potenciálnej debaty o jeho umeleckej úrovni. Ale čo som nezmeškal, bol raut po filme. Na ktorom som mal, mimo dišpút s mnohými príjemnými ľuďmi, tú (z môjho pohľadu nečakanú) česť odfotiť sa, na jej vyslovené prianie, so svojou prívrženkyňou. Aspoň som si to tak počas fotenia myslel:)...

  • 21. jún 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 163x
  • 0
Lebo viditeľné je do času...

Jozef Bednár

Lebo viditeľné je do času...

Takmer po celú nedeľnú svätú omšu sa tie tri deti obzerali dozadu na nás. Najmä na Maja. Občas si niečo pošuškali. A pozreli sa spať. Priznávam, trošku ma to rušilo. Mal som pocit, že sa Marekovi, vidiac na ňom, že je iný, posmievajú. Vedľa nich v lavici na kraji sedeli obe maminy. Prichytil som sa pri tom, že podvedome súdim. Pritom som nevedel nič o tých deťoch. Ani o ich maminách. Ani o tom, čo si deti (dvaja chlapci a jedno dievča) šuškali a či sa vôbec na Mareka, nahlas sa modliaceho a spievajúceho, pozerali v zlom.

  • 10. jún 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 411x
  • 3
Barborka, liek na autizmus a nezbedné líčko

Jozef Bednár

Barborka, liek na autizmus a nezbedné líčko

Opäť raz nás naša stále iba šesťročná Barborka šokovala. Príjemne šokovala. Posledné dni nám v krátkych dialógoch odkryla svoje vnútro. Dovolila nám nazrieť dnu. A my sme sa s polovičkou znovu presvedčili, že Barča má velikánske srdiečko. A zároveň aj citlivú dušičku...Tie dialógy nie sú dlhé. O to väčšiu výpovednú hodnotu však majú. Najmä pre nás, Barborkiných rodičov.

  • 29. máj 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 745x
  • 4
reklama
O hraniciach výnimočných detí

Jozef Bednár

O hraniciach výnimočných detí

O niekoľko týždňov sa skončí prvý rok nášho veľkého experimentu. Prvý rok integrácie nášho Majka v „normálnej“ škole. Už som to na tomto blogu párkrát spomínal. Báli sme sa tých pár mesiacov dozadu, ako si Marek dokáže zvyknúť. Ako si spolužiaci a aj učitelia dokážu zvyknúť naňho. Či si „sadne“ s asistentkou. Či sa nebude pýtať späť do špeciálnej školy pre autistov v Bratislave.

  • 10. máj 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 548x
  • 15
Nečakaný príhovor zo srdca

Jozef Bednár

Nečakaný príhovor zo srdca

Prekvapil ma. Vôbec sme si to nepripravovali. Počúvajúc ho, slzy sa drali samé. Videl som ich aj v očiach niektorých rodičov. Záblesky mojich boli tiež neprehliadnuteľné.

  • 5. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 672x
  • 6
Ako sa Majko tešil na plávanie s delfínmi...

Jozef Bednár

Ako sa Majko tešil na plávanie s delfínmi...

„A ďakujem vám za krásny výlet! Good bye!“ lúči sa Majko slovensko-anglicky, ale najmä tak ako to on vie, úprimne, od srdca, so šéfkou delfinária v Beleku a s jedným zo zamestnancov. Odpoveďou sú, paradoxne k teplu okolo nás, len ich chladné tváre.

  • 30. júl 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 475x
  • 10
Dlhujete Dôvere? A čo ak náhodou nie?

Jozef Bednár

Dlhujete Dôvere? A čo ak náhodou nie?

Hospodárske noviny vyšli dnes na prvej strane s titulkom hlavného článku: „Dlhujete Dôvere? Hrozí vám exekútor.“ Moja čerstvá skúsenosť s Dôverou vraví, že ak Dôvera aj tvrdí, že jej dlhujete, nemusí to byť pravda. A celú vec si pred zaplatením údajného dlhu najskôr overte a ak ste v práve, bráňte sa! Na vlastnej skúsenosti som sa tento týždeň presvedčil, že ten kvázi dlh môže byť z prsta vycucaný, proste – je neopodstatnený, neexistuje. Kým to však človek dokáže, má pokazený minimálne jeden večer a môže mať pocit, že ho porazí.

  • 6. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 354x
  • 22
Joy, happiness

Jozef Bednár

Joy, happiness

Jej mama bola sestrou mojej starej mamy. Má už 86 rokov. Je rodená Američanka. Pred pár dňami prišla opäť na Slovensko... Majo sa už niekoľko dní pred jej príchodom tešil na „tetu americkú“. „Tati, ak je ona teta americká, ja som Marek slovenský? A kde je Amerika? Za Šamorínom?“ pýtal sa ma celkom logicky takto viackrát, napriek správnemu použitiu výrazu „americká“ však trošku tápajúc, kde tá Amerika vlastne je.

  • 1. jún 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 376x
  • 1
reklama
SkryťZatvoriť reklamu