Je toto ešte autizmus?

O čo ide? Majko sa nás počas celej večere pýtal otázky typu „a toto je čo?“ Popri ďalších Marekových verbálnych posunoch z posledného obdobia je včerajšok opäť výrazným medzníkom na ceste...Na ceste kam? Poviem to realisticky, na ceste k čo najsamostatnejšiemu životu. Ako ten včerajší rozhovor vyzeral?Majko sa nás pýtal, čo znamenajú povolania, s ktorými sa stretáva pri jednej počítačovej hre, v ktorej oblieka animovanú postavičku podľa jej profesie...Tati, a čo to je mechanička?Mami, a čo to je hráč baseballu?Tati, a čo to je vedkyňa?Mami, a čo to je pracovníčka na stavbe?Bol úžasný, aj keď sa nepýtal „kto“, ale „čo“. Na každú otázku sme mu s polovičkou odpovedali. Až na poslednú, na ktorú si odpovedal sám, aj s pochvalou...Tati, a čo to je doktorka?- Doktorka vyšetruje srdiečko. Ale som to dobre pochopil!Prvýkrát sme mali včera pocit, verím že oprávnený, že sa Majko VEDOME pýta, aby sme mu niečo vysvetlili. Občas sa už síce v minulosti zvykol spýtať, čo robíme, ale keď sa pritom ani na nás nepozeral a v sekunde po otázke odbehol preč, mal som pocit, že sa pýta automaticky. Ale včera – počúval, čo mu hovoríme, pritom držal očný kontakt. Až sa bojím povedať, že to u Mareka na chvíľku bolo takmer úplne neautistické správanie...