O dvoch obyčajných matkách a ich deťoch

Autor: Jozef Bednár | 16.9.2007 o 22:30 | Karma článku: 7,07 | Prečítané:  1830x

V posledných dňoch som v slovenských médiách zachytil dva silné príbehy, ktoré v rámci osvety proti interrupciám urobia oveľa viac, ako práve prebiehajúca bilbordová kampaň...

V prvom rade myslím na mamu siamských dvojičiek. V osemnástom týždni tehotenstva sa od lekárov dozvedela, že dvojičky, ktoré čaká, sú zrastené. Napriek tomu, napriek všetkým rizikám, rozhodla sa ich donosiť. Dala im šancu na život. O tom, či urobila dobre, sa vo verejnosti vo veľkom špekulovalo. Podľa názorov niektorých ľudí by sa totiž už dnes deti s postihnutím nemali privádzať na svet. Tá otázka, ktorú nám podsúvajú, je šialená: Treba dať šancu žiť aj poškodeným plodom, alebo takéto tehotenstvo predčasne ukončiť? Hlboká úcta tejto žene, ktorá sa svoje deti rozhodla donosiť. Po tomto víkende, kedy tak ako poznamenali chirurgovia v televíznom rozhovore, s nimi operoval „aj ten hore“, sú jej deti už oddelené. Samozrejme, len pán Boh momentálne vie, ako to celé skončí. Tak ako povedali doktori, zatiaľ sa vyhral chirurgický boj, teraz vedú lekári boj za to, aby začali fungovať orgány chlapcov. Rodičia a lekári však už teraz urobili kus cesty tým správnym smerom: pokúšajú sa pomôcť k zdraviu postihnutým deťom. Tú šancu od svojej mamy si siamskí bratia zaslúžili. A chcú ju využiť. Na druhej strane vo mne rezonuje príbeh dievčatka Dorotky, ktorá prišla na svet s Downovým syndrómom, so srdcovou chybou a s leukémiou. Čo je pritom šokujúce, počas tehotenstva matky boli všetky vyšetrenia v poriadku a dievčatko sa vraj malo narodiť zdravé! Rodičia napriek všetkému žijú svoj život, nie sú nahnevaní ani na osud, ani na doktorov. Dorotkina mama na hypotetickú otázku novinárky, čo by sa stalo, keby „to“ vedela skôr, zarazene pokrútila hlavou, že také niečo jej ani nenapadlo... A že nemôže síce povedať, či by to bolo iné, keby dopredu vedela, že Dorotka má downa. Ale že pri druhom dieťati nepôjde na vyšetrenie plodovej vody, hoci ju naň určite pošlú. Vraj nikoho neodsudzuje, ale... Veľkú úctu vzdávam aj tejto žene. Ktorá ľúbi svoje postihnuté dieťa a nie je to pre ňu žiaden koniec sveta. Jej príbeh ukazuje, že napriek veľkému pokroku, medicína nie je ani zďaleka všemocná. A aj keď všetky vyšetrenia počas tehotenstva dopadnú dobre, nemusí to nič znamenať. Tak ako nemusí prísť koniec sveta vtedy, ak lekári nejaký problém počas tehotenstva zistia. Deti počaté z lásky si (ak nie je počas tehotenstva ohrozený život matky) zaslúžia dostať šancu.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: PCR testy odhalili vyše tisíc nakazených, pribudlo 16 úmrtí

Z 44 769 vykonaných antigénových testov zistili 919 pozitívnych osôb.


Už ste čítali?