reklama

Moje najväčšie výčitky

Tento priestor určite nie je vhodný na spovedanie sa, ale napriek tomu sa chcem podeliť o jednu výčitku, ktorá sa mi pravidelne vracia do života ako bumerang. Je to už takmer osem rokov, kedy sa objavila prvýkrát. Odvtedy patrí medzi moje najväčšie výčitky. A zostane ňou (verím) až do konca môjho života.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Je mi vždy veľmi ľúto, keď sa vraciam neskoro z práce a mám pocit, že som sa deťom nevenoval toľko, ako by som chcel. Mávam veľké výčitky, keď musím ešte aj doma dotiahnuť nejakú pracovnú povinnosť a nehrám sa s deťmi toľko, koľko by som chcel.Vyčítam si chvíle cez víkend, ktoré si nechám (som istým spôsobom donútený nechať) ukradnúť prácou a nie som s deťmi tak intenzívne, ako by som chcel.„Ocko, kam ideš? Do práce? Pídeš?“ pýta sa ma pravidelne každé ráno počas pracovných dní, samozrejme vtedy, ak je už aj ona hore, moja dcérka. Má len dva a pol roka, ale už vie, že keď sa ráno obliekam, idem preč na celý deň. A vždy, keď sa vraciam, počujem jej piskot pomaly na parkovisko pred bytom. Po príchode ma vystíska a hneď mi berie rúčku, aby som jej šiel čítať...Snažím sa byť s ňou intenzívne až dovtedy, pokiaľ nezaspí. Niekedy zaspíme v jej postieľke obaja...Rovnako aj Majo, navzdory handicapu, veľmi presne vie, kedy idem preč a netrpezlivo čaká, kedy prídem. Po mojom príchode si ma ukradne už len pre seba, a pomaly ani Barborke ma nechce pustiť. Keďže je od dcérky starší o 6 rokov, väčšie nároky kladie na moju (a aj manželkinu) prítomnosť s ním cez víkendy. Pomaly už od stredy sa zvykne pýtať... „Taťo, a že cez víkend nikam nepôjdeš? Pôjdeme na výlet? Alebo nie, budeme odpočívať doma a spinkať!“ bombarduje ma svojim otázkami a úvahami.Myslím, že väčšina nás rodičov bojuje s podobnými výčitkami. Keď nás tlak sveta a povinností núti pracovať aj nad rámec bežného. A my potom cítime, že by sme radšej mali byť s deťmi a máme výčitky svedomia...Chvalabohu, ak si to aspoň uvedomujeme a následne sa stratený čas snažíme deťom čo najviac vrátiť, tie naše deti sú síce v prvom momente možno chvíľku smutné, ale neskôr nám to odpustia. Pretože vedia, že sme tu pre nich. Pretože nás ľúbia.Žijeme v čoraz rýchlejšom svete, ktorý kladie stále väčšie nároky na ľudí tak v práci, ako aj v súkromí. Vybalansovať prácu a rodinu s deťmi nie je ľahké. Na druhej strane, komu sa to podarí, respektíve kto sa na tú cestu posnažiť sa čo najviac obidve veličiny vybalansovať dá, toho čaká sladké ovocie. Šťastná rodina a pocit, že po návrate z práce je niekto, kto vás doma čaká. A je trvácnejší ako hocijaký pracovný úspech...

Jozef Bednár

Jozef Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  774
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéSpoločnosťDumky a úvahyVážnejšie dumky a úvahyAutizmusViera a jaMédiá a komunikáciaMoje malé postrehySpomienky na minulosťPríbehy zo životaAko si žijemeNa margoBežecký tragédPohodička

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu