Dobrí ľudia nepadajú z neba...

...učiť sa žiť, nielen prežívať deň za dňom. Žiť každý deň naplno, tak ako by práve tento dnešný deň mal byť naším posledným dňom na tomto svete... ...učiť sa vážiť si rodičov, pretože oni nám dali život. Ctiť otca svojho i matku svoju......učiť sa správať k druhým tak, ako chceme aby sa oni správali k nám. Vážiť si ich. Dávať im najavo patričnú úctu. Hovoriť im vždy pravdu. Vedieť sa vcítiť do ich pocitov. Niekedy sa možno pred nimi aj skloniť, ale len v tom prípade, že sme si istí, že vo vnútri nás sa nič neohlo......učiť sa tolerancii a pokore vo vzťahoch. Vo vzťahu nie sme sami. Ak chceme vzťah rozvíjať, musíme sa vedieť pre partnera či partnerku v dobrom rozdávať. Prejavovať druhej strane lásku, nešetriť objatiami, úsmevmi. Dokázať sa v mene lásky obetovať. Vedieť, že vo vzťahu nemôže vyhrať jeden. Buď spolu vyhráme, alebo prehráme......učiť sa správať k prírode a nášmu okoliu tak, aby po nás nezostala potopa. Sami predstavujeme síce len pomyselnú kvapku v mori, ale veď práve tie kvapky robia more. Každá kvapka, každý z nás je rovnako dôležitý......učiť sa trpezlivosti. „Keď zasejete, musíte čakať, kým dozrie,“ povedal jednoduchý sedliak v Hanákových Obrazoch starého sveta.... ...učiť sa vytrvalo hľadať v živote náš oporný bod, pomyselný prístav, v ktorom budeme môcť vždy zakotviť, odpočinúť si, dobiť energiu......učiť sa hľadať zmysel života. A pochopiť, že šťastie nie je cieľ cesty, ale cesta samotná......učiť sa pozerať na svet srdcom. „Oči sú slepé,“ povedal Malý princ....učiť sa žiť, aby z nás niečo bolo. Aby z nás boli dobrí ľudia...