Bezdomovci bez rodín?

Autor: Jozef Bednár | 11.8.2005 o 22:22 | Karma článku: 7,49 | Prečítané:  2688x

Vidieť ich v Bratislave, dosť ich bolo aj v Trnave. Stretávam sa s nimi i v Šamoríne. Bezdomovci. Osoby, s ktorými sa osud kruto zahral? Alebo niekedy aj oni sami tomu osudu napomohli? Už z pomenovania „bezdomovci“ je jasné, že sú to ľudia momentálne bez domova. Že nemajú kde hlavu skloniť...

Hovoril som pred časom s bývalou šéfredaktorkou Nota Bene, časopisu, ktorý bezdomovci predávajú a tak sa snažia zarobiť si nejaké peniažky na nový začiatok. Nota Bene touto podanou pomocnou rukou aspoň sčasti supluje úlohu, ktorú by mali hrať rodiny bezdomovcov... „Viete, ten pohľad obyčajného, životom viac či menej úspešne sa pretĺkajúceho človeka z vonku, že on dolu nikdy nespadne, je trochu naivný. Poznám bezdomovcov, ktorí boli podnikateľmi, úspešnými ľuďmi. Viedli usporiadaný, spokojný život. A naraz prišiel krach, rozvod, zdravotné problémy, nepredvídateľná finančná strata...Stratili domov v podstate ani sa nenazdali ako,“ povedala mi na margo osudov ľudí, ktorým je projekt Nota Bene určený a vďaka ktorému si zarábajú na to, aby sa zo začiatku mali aspoň kde vyspať, aby mali na živobytie. Snažia sa opäť zvyknúť si na pracovné návyky, snažia sa odraziť sa od dna. „A aj sa to niektorým darí. Tu je to o pevnej vôli, o tom, že človek sa ani po brutálnych životných fackách nevzdá a chce vstať,“ dodala. Klobúk dolu pred človekom, ktorý je tak silný a vstane po údere, ktorý by iného možno definitívne knokautoval. Stretávam v uliciach Bratislavy veľa bezdomovcov, mužov aj ženy. Niektoré tváre stretávam tak často, že ich črty mám už zafixované. Muž po päťdesiatke, zarastený, špinavý. Alebo žena v rovnakom veku, takisto zanedbaná... A vždy sa šokovane pýtam samého seba, kde majú títo ľudia svoje rodiny? Ako to, že ich blízkym je jedno, aký osud stíha ich otca či matku, brata či sestru? Prečo ich nechali spadnúť až na dno? Prečo sa im nepokúšajú pomôcť tým, že im ponúknu aspoň dočasne strechu nad hlavou? Skúsili im podať pomocnú ruku, dať šancu na nový začiatok? Určite sú medzi bezdomovcami aj ľudia bez rodiny, ľudia, ktorí nemajú nikoho, kto by pomohol. Ale väčšina bezdomovcov musí mať predsa niekde na svete niekoho blízkeho, nejakú rodinu! Tak ako jeden bezdomovec, chlap, najlepší brankár na majstrovstvách sveta bezdomovcov vo futbale, ktoré boli nedávno vo Veľkej Británii. Pár dní dozadu s ním nakrútili k práve skončenému svetovému šampionátu v jednej zo súkromných televízií reportáž. Spomenutý chlap ako hora, opora slovenského futbalového výberu bezdomovcov (meno som zabudol), sa popritom trošku dotkol aj svojho osudu. Ak si dobre pamätám, do Bratislavy prišiel za prácou, ktorú o niekoľko rokov stratil. A následne sa už viezol... V reportáži spomenul aj vnukov, ktorým chce ako pamiatku na dedka venovať trofej, ktorú na šampionáte dostal ako ocenenie pre najlepšieho brankára šampionátu... Srdce by mi puklo, keby som bol na mieste jeho detí a videl túto reportáž. Srdce by mi puklo z toho dôvodu, že takto na ulici skončil človek, ktorý do mojej výchovy investoval svoj čas, lásku, a určite aj peniaze s nádejou, že mu to v starobe raz vrátim... Tento bezdomovec – brankár zjavne nepatril k ľuďom, ktorí by sa celý život flákali či boli nezodpovední! Samozrejme, môže prísť aj k opačnej situácii. Keď rodina pomocnú ruku podá či podala. Len tá ruka zostala sama, snaha zostala nepochopená. V takom prípade môže asi rodina bezdomovcovi sama len ťažko pomôcť... Nechcem špekulovať o možných príčinách, ktoré sprevádzajú ten či onen životný príbeh každého bezdomovca. Som však presvedčený, že všetci ľudia, vrátane tých, ktorým sa pani Šťastena obrátila (možno dočasne) chrbtom a ocitli sa bez strechy nad hlavou, prirodzene túžia po spokojnom živote vo svojom domove či príbytku, v kruhu svojej rodiny a blízkych... Byť bezdomovcom nemôže byť nič prirodzené ani dôstojné pre žiadneho človeka...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Privítajte Petra Pellegriniho, náhradného človeka (píše Samo Marec)

Môžete Pellegriniho vyhnať zo Smeru, ale nemôžete Smer vyhnať z Pellegriniho.

Prvá námestníčka Kováčiková odchádza z prokuratúry

Rezignáciu odôvodňuje aj útokmi na svoju osobu.


Už ste čítali?