reklama

Sobota – vyvolený deň

Mám rád sobotu. Aj keď pán Boh odpočíval až v nedeľu, ja to s odpočinkom skúšam, ak môžem, už o deň skôr. Zničený po týždni, vypínam a snažím sa dobiť v čo najväčšej miere vybité baterky. Najlepšie spánkom a potom pobytom v kruhu rodiny. To je tá najkrajšia, vysnená, vyvolená sobota...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ono sa to v podstate začína už v piatok večer, človek zvoľňuje a spomaľuje, vie, že (väčšinou:-) pracovné povinnosti možno na dva dni a tri noci odložiť nabok. Čakajú dva dni, vhodné na regeneráciu a obnovu síl.V mojom prípade sa sobota začína dlhším pobytom v posteli ako zvyčajne. Popierajúc všetky zásady spánkovej hygieny, ktorej jeden bod vraj káže, že spávať i vstávať by sme mali chodiť zhruba v rovnaký čas, v sobotu ráno (či skôr doobeda) si zvyknem „potiahnuť“ aj do 10 hodiny. Keďže cez týždeň stávam okolo pol siedmej ráno (pričom spávať chodím kvôli práci až po polnoci), telo si so mnou z toho nezvyklého nadbytku spánku robí čo chce. Najmä hlava ide prasknúť. Sobotné dopoludnie ma preto zachraňuje (tak ako každé ráno cez týždeň) káva, a niekedy aj Ibuprofen:-).Potom zvykne nasledovať veľká bitka. Súboj, v ktorom obidve strany bojujú s úsmevom na tvári. Jašia sa ako malí chlapci. Pričom – malý chlapec je v tom súboji len jeden. Môj syn. Druhým „bitkárom“, ktorý iba odpovedá na výzvu toho malého, som ja:-). Napriek vekovému handicapu ma však môj Marek zvykne na posteli, v poduškovom súboji, veru poriadne uštvať. Pomaly perie lieta, takí zapálení bývame:-)…Po raňajkách (či skôr už po desiatej:-) nasledujú sobotňajšie povinné upratovacie jazdy – smeti, vysávanie, nákup. V podstate pohoda, pretože už len s istou nostalgiou spomínam na soboty na dedine, kedy v rodinnom dome bolo naozaj čo robiť celý deň, na záhrade či na dome, a človek sa veru riadne narobil. Fyzická práca však istým spôsobom zaručovala, že pracovné problémy, starosti, duševná únava zostanú v úzadí...Spomenutá fyzická práca mi niekedy v rodičovskom dome síce išla skôr na nervy v negatívnom slova zmysle, ale čím som starší, mám čoraz väčší pocit, že fyzická práca je na nervy skôr v pozitívnom slova zmysle a občas mi chýba. Keď budem veľký, kúpim si záhradu, aby bolo kde sa vyblázniť:-).Po povinných jazdách si počas vyvolenej soboty beriem hokejovou terminológiou povedané (maximálne hodinový) time-out, na dennú tlač a stávkovú kanceláriu. Som víkendový tipér, ktorý to berie skôr z pasie, s upraveným coubertinovským heslom „nie je dôležité uhádnuť všetko a vyhrať, iba chvíľku o tom snívať:-)”. Podobne vníma moje tipérske pokusy aj moja polovička. „Koľko zase nevyhráme?“ pýta sa ma vždy po návrate z mesta. Najväčšiu časť soboty strávime na výlete – či už všetci, alebo len chlapská časť rodiny (s Barborkou sme na dlhé výlety von zatiaľ veľmi chodiť nemohli). Povedané synovým slovníkom, najviac chodíme „do aquapaparku“, potom vôbec „plávať hlavičku do vodičky“. Marek rád s nami chodí aj „na skákačku“ (rozumej trampolínu:-), hrať sa „s Paľkom a Zuzkom:-)“ (decká mojej sestry), do Dubého (rozumej Dubového) či do Domaniže dedkovcom…No a v sobotu večer pokračujeme v posteľných súbojoch...

Jozef Bednár

Jozef Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  774
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéSpoločnosťDumky a úvahyVážnejšie dumky a úvahyAutizmusViera a jaMédiá a komunikáciaMoje malé postrehySpomienky na minulosťPríbehy zo životaAko si žijemeNa margoBežecký tragédPohodička

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu