reklama

Nie fetišizácii detí. Ale ani diskriminácii rodičov s deťmi...

Nemenovaná bratislavská reštaurácia vyvesila minulý týždeň na svoju facebookovú „stenu“ text asi toho znenia, že na základe nepríjemnej situácie s hlučným malým človiečikom pripomínajú, že nie sú reštauráciou určenou pre rodiny s malými deťmi. Vraj preto, lebo nemajú priestory na prebaľovanie, ani hračky, ani miesto pre kočíky. A zároveň sa autor statusu v mene reštaurácie ospravedlnil zákazníkom, ktorí mali kvôli tomu dieťaťu vraj znepríjemnený obedový zážitok...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (36)

Nikdy som v tej reštaurácii nebol, asi aj preto, lebo nie som ich cieľovou skupinou (a teraz nemyslím ten nový dôvod, že mám v rodine malé deti, respektíve postihnuté – niekedy aj hlučné dieťa, ktoré by im mohlo prekážať). A ani by som sa k tomu statusu asi ani nedostal, nebyť zdá sa mi že módnej názorovej vlny, ktorá tento krok reštaurácie schvaľuje a ku ktorej som sa na webe (keďže zaplavila facebook) dostal aj ja. A teda úprimne, nepríjemne ma prekvapila poznaním, akí sme na Slovensku „nediskriminační“ a ako dokážeme bohorovne a bez mihnutia oka už od stola súdiť. Citujem jeden z dôvodov: „...Ide mi len principiálne o to, aby si reštaurácia mohla sama určiť, kto je jej cieľová skupina bez toho, aby jej majiteľov lynčovali nejakí hysterickí rodičia, ako keby išlo o najväčšiu krivdu na svete.“ Dôvod číslo 2: „Kedže mame demokraciu a trhový mechanizmus, každý ma právo výberu. Komu sa nepáči, nech ide inde. Deti majú byt v škole, v parku, na ihrisku alebo doma... Ak nejaká mater nevie variť, môže ísť so svojim uvrstanym deckom aj inde. Tu chcú mat pokoj a hotovo. Uz len kvoli tomuto tam pôjdem;-)“ A ešte jeden príspevok z fb obhajujúci krok reštaurácie: „...ja som len sokovana z tych totalne egoistickych reakcii niektorych rodicov. ok ja respektujem ze do niektorych podnikov uz nevkrocim lebo vdaka tomu ze su baby friendly tam nepocut vlastneho slova a v takom podniku asi nebudem hucat po decku aby zmizlo od mojho stola a neskakalo mi po hlave a nekopalo do stolicky. nemam vztah k detom, necitim hlboku tuzbu rozmnozovat sa takze sa podobnym podnikom vyhybam a idem inde. ende. ale chcem aby som mala kam ist, aby som si aj ja mohla vybrat - a zrazu som frigidna chudera a kazda z tych matiek prska jedovate sliny.“Som smutný z takýchto emotívnych reakcií. Áno, rovnako aj z reakcií plných hystérie z druhej strany, prehnane a neempaticky adorujúcich deti a automatické právo robiť s nimi ako rodič čokoľvek. Nepatrím k rodičom, ktorí by fetišizovali svoje či cudzie deti a určite som aj sám bol už viackrát svedkom toho, ako ma, napriek môjmu pomerne vysoko nastavenému prahu trpezlivosti, otravovali výčiny hlučných rozmaznaných detí. ALE! Ale aj tak krok reštaurácie de facto deklarovať, že neobslúžia rodiny s malými deťmi, neschvaľujem a považujem ho za netolerantný, až diskriminačný. Najmä ak celá vec s „hlučným malým človiečikom“, ktorý znepríjemnil obed pomaly nie že desiatkam ľudí, mohla vyzerať trochu inak, ako status reštaurácie napovedá. Našiel som totiž v diskusii, v rámci doslova stoviek reakcií, aj názor matky – ktorý podoprela minimálne aj jedna ďalšia osoba, ktorá túto matku a celú rodinu pozná: „prisli sme davajuc jasne na vedomie ze vstupujeme s kocikom a dietatom. slecna/majitelka nas usadila v zadnej casti pri WC. nebolo to bohvie ake miesto ale zakaznici nie sme az tak narocni tak sme si povedali ze okej. ide nam o dobre papo tak sadneme kam nas usadia. v tom case v bistre sedeli cca 3-4 zakaznici (ale niesom si tym ista pac som riesila malu a kocik a plynuly prechod dozadu za co najmensieho rachotu). objednali sme si. dostali sme jedlo. nasa mala Laura (1rok) si klasicky blabotala svoje "abababa baba vavava va" a venovala sa chrumkam a jedalnemu listku. miestami zaprotestovala vykrikom a placom pytajuc si nieco ine - mlieko, ochutnat z nasej objednanej nadielky atd. nebolo to nic dramaticke. ziadne hadzanie sa o zem ani permanentny jesitny vreskot. kazdy kto nasu Lauru pozna vie ze je to dieta viac ako kludne. dojedli sme. do tohoto momentu ziadny konflikt ani napomenutie zo strany majitelky bistra ani nic co by naznacovalo ze sa spravame neunosne. pri pytani uctu slecne/majitelke vravim ake bolo jedlo super a ze aj malej chutilo. avsak ledva dohovorim a ona ma zacne informovat o tom ze sme im za pomoci nasej Laury odplasili zakaznikov a ze to si oni nemozu dovolit. (pocas naseho pobytu tam boli dve mile tety co sa na Laru usmievali a mlada holka co chvilu sedela aj vedla nas a tiez sa netvarila na ziadneho obtazovaneho zakaznika). zakaznici si k nim udajne chodia oddychnut. nasledovalo spominane "nabuduce prosim Vas uz dnu s dietatkom nie ale len take - away, dobre?" moj chlap zobral Lauru von a ja som zaplatila na kase nas 15E ucet. odisli sme. zarazeny a smutne sokovany. tolko pribeh z nasej strany...“Komu veriť? Samozrejme, ide o názor proti názoru. Ale AJ KEBY bola v reštaurácii rodina s neprispôsobivým dieťaťom, mal by to manažment reštaurácie riešiť, ak má reštaurácia záujem a váži si každého hosťa, inak. Dohovorom. Nie ex post, až po tom ako zaplatia a odchádzajú, ale okamžite, ako zaregistrujú v reštaurácii problém. Upozornením rodičov, aby ich dieťa nerušilo, aby mu dohovorili. Proste mám za to, že takéto prípady treba riešiť individuálne, komunikáciou. A nie tým, že si (možno) celú situáciu dovolím zveličiť a vyškrtnem tak zo skupiny hostí všetky rodiny s malými deťmi. Pripomína mi to situáciu spred 18 rokov, keď som bol na základnej vojenskej službe a po tom, ako ožratý vojak z našej posádky dokopal na ulici nejakého civila, prišiel rozkaz, že všetci vojaci budú celú zimu chodiť v poltopánkach. Kde tu je spravodlivosť? A to, zdôrazňujem, prišla dokázateľne k vine na strane vojaka. V prípade návštevníčky reštaurácie a jej dieťaťa ide minimálne o tvrdenie proti tvrdeniu.Ak by sme totiž aj prijali tézu, že v demokracii a trhovom mechanizme má každý právo určiť si, pre koho bude jeho reštaurácia určená. Ale ak pôjdeme zakazovaním vstupu pre celé skupiny – tak potom schvaľujeme aj to, ak by nejaká iná reštaurácia napríklad zakázala vstup Rómom? Veď môže mať tiež „skúsenosť“ s neprispôsobivým, hlučným Rómom, či nie? Alebo iná zakáže vstup povedzme vozíčkarom, lebo zavadzajú so svojimi vozíkmi a treba im pomáhať v reštaurácii, aby sa povedzme na toaletu dostali? Samozrejme, som proti takýmto zákazom. Čo sú toto za nezmysly? Kde tu je tolerancia k druhému? Opakujem – neobhajujem ľudí, ktorí robia v reštaurácii či inde problémy. Ale trestať, ešte za prehrešok, ktorý sa možno ani nestal (ale aj keby sa stal), celú skupinu?Viem, o čom hovorím, aj z vlastnej skúsenosti. Ešte pár rokov dozadu by sme takouto „neprispôsobivou“ entitou boli možno pre niekoho aj my s Majom. Aj nám sa stalo, že nás z kostola vyhadzovali babky. Či z kupé vo vlaku cestujúci. Vždy sa však našli ľudia, ktorí sa nás zastali...Inak, v žiadnej reštaurácii, napriek tomu, že boli časy, kedy Majo po príchode do reštaurácie prvé čo urobil, si ľahol pod stôl a ak by sme ho nasilu ťahali, by vrešťal, sa nám nič také nestalo. Ale teda viem, že to vyhadzovanie nie je nič príjemné. Pri tom tí, ktorí nás vyhadzovali, skôr hovorili o sebe, ako o nás. My sme sa už od začiatku, napriek Majkovým zdravotným problémom, extrémne, extrémne snažili o to, aby sme nikde nevyrušovali. A aj v inkriminovaných prípadoch v kostole či vo vlaku, určite to nebolo nič nervy drásajúce. Boli aj horší – a pritom zdraví...Z tých dní a skúseností som si preto odniesol jedno poznanie. Nikdy nebudem ex ante ani ex post súdiť druhých, nebudem hodnotiť, či majú vychované alebo nevychované dieťa. Pretože ak aj vyzerá dieťa ako nevychované, nemusí to tak byť. A rodina môže bojovať so zdravotným problémom, o akom ani netušíme, o akom sa nám ani nesníva...Tolerancia a aj pokora je to, čo nám chýba. Myslíme príliš sami na seba. A keď hodnotíme druhých, hodnotíme veľmi ľahkovážne, pričom na základe jednej skúsenosti dokážeme hodiť diskriminačne do vreca celú skupinu...

Jozef Bednár

Jozef Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  774
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéSpoločnosťDumky a úvahyVážnejšie dumky a úvahyAutizmusViera a jaMédiá a komunikáciaMoje malé postrehySpomienky na minulosťPríbehy zo životaAko si žijemeNa margoBežecký tragédPohodička

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu