reklama

Hoc skryté, silné, pozitívne emócie...

„Tati, bude dubovský deduško celý život mojím deduškom?" pýta sa ma synátor, vediac, že deduš aj s babinou ho prídu (rovnako aj Barču) večer varovať. „Nechcem, aby deduško prišiel k nám!" dodáva (aspoň naoko) rezolútne Marek...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nie, Majo má rád jedných aj druhých starých rodičov. Len nevie ako autista dostatočne presne a jasne vyjadriť svoje emócie a pocity k druhým. Preto hovorí občas to, čo hovorí. Napríklad že deduška nechce, že s ním nechce byť a podobne. Za tie roky sme si už zvykli. Napriek tomu, vždy mu po takýchto slovách jasne dávame najavo, že jeho postoj, hoc to tak nemyslí, môže starých rodičov mrzieť. Že môžu byť po takých jeho slovách aj smutní...„Majo, to čo rozprávaš, také somariny. Babička a deduško sú dobrí a máme ich radi," pridáva sa k našim výhradám na adresu jeho vyjadrovania už aj Barborka.„To je strašné s tým Majom, nervy. Babina a deduš by boli smutní, keby to počuli, toho Maja," poznamenáva ešte dospelácky smerom k nám.„Už budem dobrý, dobrý budem. Nehnevajte sa na mňa. Nebudem dedušovi hovoriť, že nechcem, aby prišiel k nám. Nechcem, aby bol smutný. Chcem, aby bol celý život mojím deduškom!" znie Majova reakcia. On väčšinou takto reaguje. Že už bude dobrý, pritom zopakuje formulku čo vravel, s tým, že ju už vravieť nebude...Pri tejto konverzácii mi prišli na myseľ moji nebohí starí rodičia z oboch strán. Už roky nemám ani babku, ani dedka. Krátkou reminiscenciou, iniciovanou mojím nevedomím, som si spomenul na niekoľko okamihov, ktoré som s nimi prežil. Ako mi jedna babka krupičnú kašu varievala. Ako som s druhou na roľu pracovať, najmä cez letné prázdniny, chodieval. Ako ma jeden dedko na rybačku brával (spomienky sú len matné, zomrel, keď som mal 5 rokov). Či ako mi druhý prácu pomocného kuriča prideľoval, keď som sa ako sedem-osemročný začínal vážnejšie motať na našich každoročných zabíjačkách...„Majko, váž si každú chvíľku strávenú so svojimi starými rodičmi. Kým sú ešte nažive. Lebo potom, keď tu raz nebudú, Ťa už viac nebudú môcť zobrať na výlet či túru. Už k nim nebudeš môcť ísť na prázdniny či návštevu. Už vás s Barčou nebudú môcť prísť strážiť," hovorím úplne vážne.Pozeral sa mi pri tom do očí. Zostal vážnym po celý ten čas...„Zostanú stále aj po tom, ako už budú v nebíčku, mojím deduškom a babičkou? Ale nechcem, aby zomreli..." zašepkal na záver a ako už tradične, hovoriac si niečo sám pre seba, po špičkách odkráčal do svojej izby.Majo má rád svojich starých rodičov...

Jozef Bednár

Jozef Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  774
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéSpoločnosťDumky a úvahyVážnejšie dumky a úvahyAutizmusViera a jaMédiá a komunikáciaMoje malé postrehySpomienky na minulosťPríbehy zo životaAko si žijemeNa margoBežecký tragédPohodička

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu