Mojim trom najbližším chlap(c)om

Pôvodne som s lístkami na Zápas hviezd KHL nerátal. Ale keď sme s polovičkou rozoberali Ježiška pre otca a aj svokra (ten má navyše narodeniny), lístky na stretnutie hviezdnych hokejistov z klubov ruskej KHL sa javili ako ideálna voľba. Obaja otcovia žijú na vidieku, na hokej sa tak ľahko nedostanú. A keď som si spomenul na to, ako som ich tiež takto zobral pred pár rokmi na dva zápasy našich počas hokejových MS vo Viedni, bolo rozhodnuté.Spomenul som si teraz ale aj ja iné. Ako ma v roku 1979 (presne si to pamätám, bolo to ešte pred emigráciou bratov Šťastných) otec zobral so svojím strýko na zápas vtedy prvej československej hokejovej ligy Slovan CHZJD Bratislava - Zetor Brno. Už na nekonečnú cestu starou Škodou120 z malej dediny od Trnavy do veľkej Bratislavy sa nedá zabudnúť. A o hokeji ani nehovorím. Pamätám, že za Slovan okrem bratov hrali také esá ako napríklad Kužela, Bukovinský v obrane, Bezák v útoku či Sakáč v bránke. Napriek tomu, že sme sedeli vysoko nad ľadom a vo výhľade na časť ľadovej plochy nám zavadzali stĺpy, týždeň po tomto zážitku som nemohol zaspať. Mimochodom, pokiaľ si dobre pamätám, Slovan vtedy vyhral - tuším 5:3.K tým dvom lístkom som prikúpil aj jeden pre mňa. Ale na dnešný predzápas legiend Slovenska a Ruska som namiesto mňa poslal Maja. Ten už od Silvestra každému rozprával, že ide na KHL a neustále sa ma pýtal, či stretne aj Šatana a ako ho pozdraví Rostislav Čada. Nuž a najviac sa dnes tešil na prestávky a jeho povestnú klobásku s kofolou. Dedkovci mu ju aj sľúbili.Radšej dary rozdávam, ako prijímam. Rád robím ľuďom radosť. Moji chlapi ju dnes neskrývali už pred zápasom. A teším sa na ich tváre aj teraz po zápase. Vyčítam z nich všetko podstatné, čo prežili. A budem sa tešiť s nimi. Zaslúžia si to.Inak aj ja som si pri čakaní na nich už malú radosť urobil. Kúpil som si novú Murakamiho poviedku Spánek. Už som skoro v polovici. Spánok nehrozí, aj keď nie som na hokeji...