Keď magnát chváli Fica za tlačový zákon a nemal by

Autor: Jozef Bednár | 12.12.2016 o 11:33 | (upravené 12.12.2016 o 11:52) Karma článku: 3,84 | Prečítané:  1093x

Cez víkend som porušil jedno zo svojich adventných predsavzatí. A síce že si až do Vianoc nekúpim ani jednu novú knihu.

Knižnú spomienku jedného z bývalých majiteľov vydavateľstva Spoločnosť 7 Plus, s.r.o., Štefana Šimáka „Nehovorte mi magnát“ s podtitulom „Ako sme vybudovali a predali najväčšie mediálne impérium na Slovensku“ som však na regáli jedného z kníhkupectiev nemohol nechať.

Šimákova kniha ma zaujala najmä z profesionálneho hľadiska, keďže médiá, novinári v nich pracujúci a vzťahy s nimi sú najdôležitejšou súčasťou celého môjho doterajšieho pracovného života. Sekundárne ma však zaujala aj pre skrytý, z môjho pohľadu marketingovo premyslený oxymoron v názve. Nemáme hovoriť magnát niekomu, kto vybudoval impérium? Prečo? Tak buď je magnát, alebo to žiadne impérium nebolo.

Takmer tristo strán som zhltol za 12 hodín. Treba uznať, magnátov pohľad späť je veľmi zaujímavý. Štefan Šimák vie písať. A najmä je osobný a otvorený. Prekvapivo otvorene prezrádza, že sa z neho v istej chvíli stal advokát vtedy budúceho kandidáta na prezidenta Andreja Kisku („Budúcemu kandidátovi na prezidenta som nemohol sľúbiť podporu vo voľbách, ale z vlastnej skúsenosti som mohol každému povedať, že nebol úžerník“). Niekoľkokrát sa dištancoval od práce redaktorov svojich médií a takisto od ich manipulatívneho prístupu k faktom („Aj dnes si s nevôľou spomínam na článok v denníku Plus JEDEN DEŇ z nejakého futbalového zápasu. Pri pohľade na VIP lóžu sa fotograf sústredil na predsedu vlády Roberta Fica vo chvíli, keď sa práve s niekým rozprával a bol otočený chrbtom k svojmu synovi. Keby bol redaktor chcel, mohol premiéra pochváliť, že aj napriek enormnému pracovnému zaťaženiu si našiel chvíľku a zobral na futbalový zápas dospievajúceho syna. Pochybujem, že bol k nemu otočený chrbtom celý čas. V redakcii denníka si určite nepovedali >tak a teraz mu ukážeme<. Ich kolektívny duch bol ale tak nastavený. Boli v permanentnom strehu, a tak keď sa im na muške objavil nepriateľ, na ktorého bolo treba s veľkým zadosťučinením vystreliť, tak strelili. Napísali, že Fico si nevšíma svojho syna.“).

Asi najviac z celej knihy ma ale zaujala jedna časť, v ktorej Štefan Šimák spomína na stretnutie s premiérom Robertom Ficom v septembri 2012 (na stretnutí bol aj jeho spoločník Jozef Dukes)... „Na stretnutie prišiel dobre pripravený. Veď ktorý politik by s potešením nesledoval, ako tlač stráca čitateľov aj inzerentov a smeruje k úpadku. Pochválili sme ho za nový tlačový zákon, ktorý sme až na pár drobných výhrad považovali za oveľa lepší ako inkvizičný koncept, ktorý v čase pravicovej vlády pripravovalo pod vedením kádeháčky Zuzany Mistríkovej ministerstvo kultúry...“So zákonom nemáme zásadný problém. Podporujeme právny štát a aj my sa chceme zodpovedne správať.“ Poznamenali sme ale, že nový inštitút v tlačovom zákone, právo na odpoveď, v tej podobe, ako ho schválila vláda, môžu zneužiť rôzni extrémisti a asociáli. Jeden pedofil nám v snahe využiť právo na odpoveď napísal, že v článku o ňom redakcia nezobrala do úvahy, že mal ťažké detstvo. To je dôvod prečo odpovede nezverejňujeme a radšej riskujeme žaloby a pokuty.“

Keďže som v rokoch prijímania nového tlačového zákona v roku 2008 už bol hovorcom ministra kultúry Mareka Maďariča, pri čítaní danej pasáže som si pretieral neveriacky oči. Vydavatelia denníka Plus 1 Deň, týždenníka Plus 7 dní a ďalších médií teda nemali so zákonom zásadný problém? Pochválili ho a až na detaily ho považovali za lepší ako údajný inkvizičný koncept druhej Dzurindovej vlády? Naozaj? Prečo ale potom v roku 2008, keď bol zákon prerokovávaný vo vláde aj v parlamente, denník Plus 1 Deň spolu s ďalšími celoštátnymi denníkmi vyšiel dvakrát na titulke s čiernym rámom a s textom o tom, že nový tlačový zákon predstavuje hrubý zásah do slobody tlače a redakčnej nezávislosti a smeruje proti záujmom občanov a čitateľov? To tie „drobné výhrady“ stáli za taký masívny protest? Pamätám si dobre na to obdobie. Združenie vydavateľov periodickej tlače (pán Šimák bol vtedy myslím jeho podpredsedom) na stránkach celoštátnych denníkov upozorňovalo, že návrh tlačového zákona podľa nich „vytvára nezmyselne široký priestor pre právo na opravu a odpoveď, čím hrubo zasahuje do redakčnej práce. A takisto porušuje demokratické zásady, práva občanov a slobodu tlače...“ Situácia zašla tak ďaleko, že sme priamo na ministerstve museli vysvetľovať zákon vysokému predstaviteľovi OBSE pre médiá Miklósovi Harasztimu, ktorý bezdôvodne tvrdil, že „Slovensko sa zaviazalo ochraňovať slobodu médií, a teraz ich núti, aby sa stali súčasťou politických vyjednávaní.“ A hrozil, že ak sa zákon uplatní, Slovensko sa môže podľa OBSE ocitnúť pred Európskym súdom pre ľudské práva...

Tlačový zákon samozrejme vstúpil do platnosti. A nič sa nestalo. Neprišiel žiadny, nieto ešte hrubý zásah do slobody tlače či redakčnej nezávislosti. Hneď po voľbách 2010 mi iný nemenovaný zástupca vydavateľov medzi štyrmi očami povedal, že tlačový zákon je v podstate dobrý a že celý ten „humbuk“ bol len (len?) súčasťou politického boja. O čom inak svedčilo aj to, že časť vtedajšej opozície použila tlačový zákon ako zámienku, pre ktorú nehlasovala za ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Už vtedy som si položil otázku, prečo to ale vôbec vydavatelia dovolili, takto nechať svoje médiá zneužiť v politickom boji? Veď ani vláda Ivety Radičovej, hoci sa v ňom zastrájala urobiť veľké zmeny, tlačový zákon výraznejšie neupravila. Jedinou väčšou zmenou z jej strany bolo obmedzenie práva na odpoveď pre verejných činiteľov.

No a nakoniec po rokoch sa človek v knihe spomienok vplyvného mediálneho magnáta Štefana Šimáka dozvie, že spolu s kolegom vydavateľom priamo na stretnutí s premiérom Ficom daný „kontroverzný“ tlačový zákon pochválili a nemali s ním zásadný problém.

Komu tie útoky proti predloženému tlačovému zákonu v roku 2008 potom prospeli?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko riadi stranu ako autokrat, hovorí bývalý okresný predseda SNS

Bývalý okresný predseda SNS Patrik Zvonár vystúpil z SNS potom, ako ho vedenie strany odvolalo bez udania dôvodu.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.


Už ste čítali?