Prievan v peňaženke alebo Bordel treba raz za čas aj upratať

Kašlať na pár stoviek, čo som v nej mal v hotovosti. Ale predstava, že budem musieť stráviť dni a týždne vybehávaním občianskeho, vodičského, technického či zdravotného preukazu, zablokovávaním starých a vybavovaním nových bankových kariet, mi veru na nálade nepridala. „Musím ísť domov, asi je doma,“ v prvom okamihu mi táto myšlienka okamžite začala vŕtať hlavou. Zmapoval som si v nej (hlave) všetko, čo som od rána do jedenástej hodiny pred obedom stihol urobiť. A či som pritom použil peňaženku. Logicky i racionálne vzaté sa ponúkalo jediné riešenie. Zaplatil som s ňou (presnejšie kartou z nej) v pneuservise. A keďže potom som zimné gumy zaviezol domov, kde som sa aj chvíľku zdržal, musel som ju odložiť tam.Nemýlil som sa. Ležala vedľa počítača. Tlstá na prasknutie. Asi preto som ju odložil, zavadzala mi vo vačku v nohaviciach. Objemná však nebola množstvom bankoviek v jej vnútri. Ale množstvom vecí, ktoré ukrývala. Bol som šokovaný, čo všetko som v nej našiel. Niektoré veci ma neprekvapili. Občiansky. Vodičský. Technický. Preukaz zdravotného poistenca. Bankové karty. Lojality karty – z jednej pumpy, z jedného kníhkupectva. Fotky mojich blízkych. A niektoré iné veci. To všetko som tam čakal.Ale už menej som čakal, že vo vnútri nájdem dve telefónne čísla napísané na zhúžvanom papieriku. Komu patria, je mi neznáme. Takisto som v peňaženke s prekvapením našiel viaceré vizitky, na ľudí, ktorí mi už z hlavy vyfučali. V peňaženke však zostali...Našiel som v nej aj parkovací bloček z roku 2004. Vhodný maximálne do koša. Rovnako ako bankovú kartičku na účet v dolároch, už pomaly tri roky mŕtvy. Takisto dve karty do jedného veľkoobchodu, každá z inej firmy. Už takisto mŕtve.V peňaženke boli aj moje osobné, momentálne neaktuálne vizitky spred roka. Cent pre šťastie. Rovnako peseto a turecká líra. A aj tiket z Niké. Nevýherný.V peňaženke bol aj zatvárací špendlík. Stará SIM karta. Kalendárik na rok 2006...Urobil som riadny prievan. Polovicu vecí som z peňaženky vyložil, a druhú polovicu lepšie upratal. Aj tak sa mi však teraz po prievane ledva – ledva vmestí do vačku v nohaviciach. Kvôli nej preto ľutujem, že už nie je zima a ja už nenosím môj starý dobrý zimný kabát. V jeho vnútorných vačkoch sa moja peňaženka vždy v pohode našla...