Odkazy na lístku

Autor: Jozef Bednár | 4.2.2019 o 11:04 | Karma článku: 1,80 | Prečítané:  659x

Prechádzky s najmladšou dcérkou mám rád nielen z pohľadu otca, ktorý sa deťom venuje vždy, keď môže, v každej voľnej chvíli.

Ale aj preto, lebo s ňou vonku aspoň na chvíľu zabúda na vleklé zdravotné kríže svojich zvyšných dvoch detí. Takmer osemnásť rokov s autizmom u syna. A takmer trinásť s viacerými hemangiónmi a cievnymi malformáciami u dcérky. Iste, sú na tom niektoré rodiny, iní ľudia ešte horšie. Sám tak niekedy zvykne hovoriť druhým. Ale keď mu to „tí druhí“ v podobnom duchu servírujú ako argument s prísľubom uľahčenia, už býva na tie slová alergický. Hoc bývajú myslené v dobrom.

Nedeľná prechádzka s najmladšou dcérkou prišla ako na zavolanie. Majo bol od obeda zase raz kontinuálne nervózny. Akoby blížiaca sa škola po mesačnej praxi pôsobila ako autistický magnet. Bod zlomu. Už jej má za tie roky dosť. Narazil zjavne na svoje limity. Je si ich vedomý, napriek všetkému. Ich existencia pôsobí naňho mierne úzkostne. „Furt kecáte, kecáte a kecáte. Zase oco. K slovu sa nemôžem dostať,“ mlel stále dokola celé doobedie. Takže k slovu sa nemohol dostať nie on, ale skôr my, zvyšok rodiny. Dusnu v dome, napriek neustále nasadzovanej láske a trpezlivosti, sa medzi skúšanými ľuďmi z času na čas človek nevyhne. Alebo vyhne tak, že vypadne. Na chvíľu.

Na krátku polhodinovú prechádzku sme sa vybrali napriek februárovému dažďu. Malá si nasadila obľúbené červenobiele detské gumáky na mláky. Aby mohla skákať bez obmedzení. Do ruky sme jej dali malý dáždnik. Protestovala, ale stačilo vyjsť na priedomie a pochopila, že nielen nohy, ale aj hlavu potrebuje mať v suchu. Cez týždeň potrebujeme aj dačo porobiť, treba aby išla do škôlky, choroba u nej, hoc len bežná, je preto to posledné, čo potrebujeme.

To posledné, čo som u päťročnej čakal, bola debata, ktorú vyvolala hneď pri prvej mláke.

- Ocko, ja viem, že je Majko chorý. V mozgu má zaškrtnutú takú žilinu. Volá sa to autizmus, vieš?

-  Maťka, skade si na to prišla? Vieš, čo autizmus znamená?

-  Ocko, vieš, to ešte keď som bola v nebíčku, pred narodením. Dostala som sa vtedy do Majkovej hlavičky, tam bol taký telefón a pri ňom odkaz na lístku – nezdravý.

-  Ale aj tak ho Maťka ľúbiš, že?

-  Áno, len občas som z toho vynervózna, keď je Marek agresívny.

-  Vieš, on za ten autizmus nemôže.

-  Ale ani ja za to nemôžem.

-  Chvalabohu, že si ty zdravá Martinka. Lebo aj Barborka má zdravotné problémy.

-  Áno ocko, s líčkom a nožičkou. Ale to nebude navždy, ako autizmus. Aj v Barborkinej hlavičke som bola ešte, keď som bývala v nebíčku. Tiež som tam v jej hlave našla telefón. Ale pri ňom bol lístoček s odkazom – zdravá.

Po polhodinke sme vyzimení prišli domov. Ten náš rozhovor mi rezonoval v hlave až do noci. Verím, že odkazy pri zvyšných našich rodinných „telefónoch“ v Martinkinej, ale tiež v mojej a manželkinej hlave sú rovnako pozitívne, ako odkaz pri Barborkinom „telefóne“. V takom prípade máme nádej, že aj keď sa ten odkaz na lístku v Majkovej hlave nedá prepísať, dokážeme s ním naďalej žiť a byť synovi oporou. Hoci budeme na tej ceste padať, znovu a znovu vstaneme. Pokiaľ človek dýcha, dúfa, že bude lepšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?