reklama

Božskí poslovia

Bol to jeden z našich susedov z našej trnavskej bytovky. Už neviem, ako sa volal. Bol to obyčajný, normálny chlap. Napriek svojmu telesnému postihnutiu žil až do svojej smrti spoločensky aktívny život, dokonca chodil aj do práce. Celkom sme s ním vychádzali. Na jednej návšteve u nich ma však trošku prekvapil odpoveďou na vlastnú otázku, či je veriaci... „Nie, v Boha neverím. Ak by Boh existoval, nedopustil by, aby som trpel tak, ako trpím. Nebol by som postihnutý,“ doteraz som nezabudol na jeho slová.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Vtedy som na jeho slová nereagoval. Nevedel som, čo mám povedať. Zdalo sa mi nespravodlivé voči Bohu takto odpovedať. Na druhej strane, ako človek, ktorý dovtedy nikdy v rodine nezažil postihnutie, som mal k nemu úctu a nechcel som oponovať.Po deviatich rokoch sa však môj pohľad zmenil. Predovšetkým pod vplyvom synovho autizmu. A takisto pod vplyvom iných životných osudov, ktoré som osobne či sprostredkovane zaregistroval vo svojom okolí. Väčšinou oveľa ťažších osudov, ako je ten náš autistický... Po deviatich rokoch som presvedčený, že žiadny životný úder nie je neprekonateľný. A najmä som presvedčený, že za žiadny úder nemôže Boh. Respektíve žiadna rana osudu nie je dôkazom jeho neexistencie. Naopak, každá životná rana má svoj význam. Nielen pre nás, ale aj pre ľudí okolo nás. Ktorí chcú vidieť. Ktorí vidia nielen očami. Každý náš krok na našej osudovej ceste je súčasťou Božieho plánu, v ktorom sme skúšaní. Vždy však iba takým krížom, ktorý unesieme.O zmysle utrpenia hovoril pred pár dňami v kostole aj náš farár. Spomenul známu vetu, že nad každými oblakmi je slnko. Prízvukoval, že každá životná rana, každý náš krok na našej ceste má zmysel. A ten zmysel je práve v nej, v ceste. V poznávaní našich skrytých rezerv. V poznávaní a prekonávaní našich limitov. Poznám vďaka autizmu oveľa viac ľudí ako predtým, s ktorými sa život nemaznal. Paradoxne však, zdá sa mi, že čím ťažší osud, tým hodnotnejší život vedú, tým viac odhodlania majú prekonávať prekážky, po pádoch vstávať, žiť. A väčšinou vinu nezvaľujú na Boha. Skôr svoj údel berú ako súčasť nejakého vyššieho plánu, v ktorom im nezostáva nič iné, iba kráčať...Plnohodnotný život žijeme vtedy, keď sa rozdávame, keď viac dávame druhým bez toho, aby sme čakali, že niečo dostaneme späť. Nie altruizmus za každú cenu. Ale dávanie druhým preto, lebo v dávaní je jeden zo zmyslov života. Lebo kto dáva, aj dostane...Ľudia, ktorým chýba zdravie, nám oveľa viac dávajú, ako my dávame im. Sú akýmisi božskými poslami. Dávajú nám najmä lásku, silu, energiu a nádej do našich každodenných životných zápasov, ktoré prežívame. Často malicherných zápasov v porovnaní s tým, čo prežívajú oni...

Jozef Bednár

Jozef Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  774
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéSpoločnosťDumky a úvahyVážnejšie dumky a úvahyAutizmusViera a jaMédiá a komunikáciaMoje malé postrehySpomienky na minulosťPríbehy zo životaAko si žijemeNa margoBežecký tragédPohodička

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu