U nás doma sa stromček začína oberať v sekunde, ako je dokončený a členmi rodiny zočený. Dobroty zavesené na ňom trpezlivo koštujem nielen ja, ale najmä synátor Marek. Možno aj polovička, ale tej to nevieme dokázať:-). Barborka je zatiaľ malá, tá hádam ešte nie – aj keď otec nikdy nevie...Samozrejme, oberáme (škoda, že to vždy neplatí aj o priberaní) s rozumom, to znamená že každoročne stromček ovešiame radšej o 20% viac dobrotami, aby bolo čo oberať počas celých sviatkov. A aby toho 6.januára pri spratávaní symbolu Vianoc ešte vôbec bolo čo oberať. Aj keď...Šiesteho januára o tom, že by sme stromček obrali definitívne a všetko zbalili, nikdy ešte väčšinou nerozmýšľame. Stromček zvykneme „držať“ aj do konca januára. Niežeby sa nám nechcelo do jeho spratávania. Ale ťažko sa nám s Vianocami lúčiť. Deťom dupľom. Stromček ich v januári zvykne trošku mýliť, myslia si, že Ježiško plánuje dať ešte repete. Takto pred rokom sa Marek veru celý január vytrvalo pýtal, či budú zase darčeky a že Ježiško by mal ešte raz prísť, keď deti sekajú dobrotu.Práve minulý rok som koncom januára položartom nadhodil polovičke, či stromček „nepotiahneme“ ešte zo dva -tri mesiace dlhšie. „Nebolo by krásne privítať jar vianočným stromčekom?“ znela moja otázka. Manželka najskôr hodila útržkovitý pohľad na stromček, vytrvalým oberaním už pomerne vyziabnutý. A odpovedala záporne (a aj so smiechom). Inú odpoveď som však ani nečakal, myslím, že vo februári by na ňom (stromčeku) už žiadna salonka nevisela. A ani ozdoba, rozbité vianočné gule sú v našej rodine každoročnou plánovanou stratou z vianočnej oberačky. Takže zostávame pri dátume koniec januára, status quo nemeníme. Pomyselný Ježiško má dvere u nás otvorené aj tak po celý rok. Na darčeky mu však (a deťom zvlášť) musí stačiť Štedrý večer...
Oberáme vianočný stromček
Moja sestra plánuje spolu s manželom spratať ich vianočný stromček na sviatok Troch kráľov. Vraj tak to káže tradícia, obrať ho a uložiť (vrátane všetkých vianočných ozdôb i dobrôt) už okolo 6.januára. My v našom rodinnom hniezde však túto tradíciu tvrdo pošliapavame, a to z dvoch strán...