Na čo sú nám tituly?

Otázka, na čo sú ľuďom tituly, mi napadla paradoxne na ceste na štúdium, do Slovenskej národnej knižnice v Martine. V tú sobotu doobeda som namiesto rodiny uprednostnil sedenie na zadku nad prameňmi, keďže mi už načim dokončiť doktorandskú prácu. Celú cestu skoro ráno do metropoly Turca mi však ten predo mnou na dosah visiaci titul vŕtal hlavou. Vyčítal som si, že kvôli nemu som nechal doma rodinu, pričom prebúdzajúce sa slnko a lesy medzi Martinom a Žilinou priam vyzývali do prírody. Stojí ten titul za to? Netajím, že si, hoc už iba len na externej báze, predlžujem svoju študentskú anabázu na mojej alma mater nie kvôli láske k titulom, ale pre snahu stále čoraz viac vedieť. Súhlasím totiž s názorom, že do života je najlepšie stále primiešavať tak za hrsť praxe, ako aj za lyžičku teórie. A obidve neprestajne miešať. Tu platí takzvané hubárske pravidlo: Nestačí poznať huby. Ale najmä treba vedieť, v ktorom lese a za akého počasia aké huby rastú. Štúdium ešte nikoho nezabilo. Ale ani z nikoho samé o sebe neurobilo múdrejšieho človeka. Ak je v hlave prázdno, titul nič nedokreslí. Poznám a vážim si jedného človeka z reklamnej brandže, ktorý nemá ani maturitu. V Čechách však patrí k vysoko uznávaným odborníkom. Pred pár rokmi som zase do jednej firmy k sebe na oddelenie zobral dievčinu bez výšky, ktorá však teraz po rokoch siaha až do výšin vo svojej profesii na Slovensku a nikoho pritom nezaujíma, že za ňou nie je žiaden titul.Moji rodičia takisto tituly nemajú. Bola vtedy iná doba, veľa detí po II. svetovej vojne rodičia na výšky nedali. Pretože nebolo peňazí nazvyš pre deti na štúdium. Často oveľa dôležitejšie bolo zabezpečiť, aby niekto aj doma zostal, a nielen "po svete" chodil a študoval. Zo strany mojej maminy sa tak na univerzitu dostala len stredná sestra, najstaršia a najmladšia (moja mamina) zostali po maturite doma. Ocino takisto. Ale že by im absencia titulu bola príťažou v ich profesijnej (a najmä ľudskej) realizácii, nemôžem povedať. Skôr sa mi niekedy zdá, že bez neho pracovali na sebe oveľa tvrdšie, aby sa v živote uplatnili. Úspešne...Úspešné absolvovanie vysokej školy predstavuje v tejto dobe lístok do lepšieho vagónu. Nezaručuje ale, že sa od vagóna neodpojí lokomotíva. Žiaden titul by nemal byť cieľom, ale cestou. Cestou k plnšiemu životu. Úplne najlepšou univerzitou je však sám život. Bez titulov dáva často také lekcie, ktoré si pamätáme až do konca života. A z ktorých sa môžeme učiť. Pamätajúc na starú Nietzscheho pravdu: Čo nás nezabije, to nás posilní!