reklama

Pri zmene školy bude smutno

„Dobré ráno,“ pozdravil dnes Majko úplne sám tri pred triedou stojace pani učiteľky. „Dobré ráno, Majko. Marek, kto nás bude takto pekne zdraviť, keď nám odídeš?“ spýtala sa za všetky jedna z nich. Majo neodpovedal, zatiaľ si neuvedomuje, že od septembra by mal začať chodiť do novej školy. Ja som sa s ním rozlúčil a odchádzal som takisto bez reakcie na slová pani učiteľky. „A tatino sa robí, že nás nepočuje,“ povedala v dobrom tá istá pani učiteľka ešte na moju adresu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Samozrejme, že som počul. Ale nevedel som, čo mám na to povedať. Ono už aj mne je ľúto, že Majko s najväčšou pravdepodobnosťou tú školu zmení. Pani učiteľky na Žehrianskej ho totiž strašne veľa naučili a syn sa v škole veľmi dobre cíti. Po roku v nultom ročníku už nie je zďaleka taký hyperaktívny ako v minulosti. Dokáže relatívne dlho udržať pozornosť, najmä keď ho človek zamotivuje. Zlepšil výrazne jemnú motoriku, konečne sa naučil zobrať do ruky pero či ceruzku poriadne, tak, aby dokázal aj písať ako riadny školák. Pozná všetky písmená, takisto aj číslice. Do čítania ho však ešte nenútime, nechceme dosiahnuť stav, že síce bude vedieť čítať, ale nie s porozumením. A čo je dôležité, každý deň sa teší do školy, ako on hovorí - pracovať.Počas nultého ročníka sa Majko veľmi zlepšil aj v hovorení. Má oveľa širšiu aktívnu slovnú zásobu ako pred pár mesiacmi, používa slová, ktorými nás úplne prekvapuje.„Taťo, ja ešte tento týždeň zostanem doma,“ snažil sa v nedeľu vyjednávať, že nepôjde do kostola a že sa bude doma hrať na počítači. Tak, ako minulý týždeň, keď sme ho nechali doma kvôli chorobe.„Žiadne také, ideš s nami,“ boli sme s manželkou rezolútni.„Idem, dobre. A fajky zhasli,“ dodal malý.Písmená si Majo fixuje aj vďaka cvičeniu, ktoré sa naučil v škole. Niekedy sa pri ňom mýli, väčšinou však chyby nerobí. Ak sa pravda s nami nehrá...„Tati, o ako otec, a o ako ochechule.“„Super Majko.“„A k ako kamaráti z lesa. A l ako Frankline.“„Ale Majo, to druhé nebolo správne.“„Basgtriguli, predsa f ako Frankline!“ a smeje sa pritom od ucha k uchu.Čo je dôležité, Majko sa postupne učí aj čoraz väčšej samostatnosti. Pravda, o ktorej nás niekedy presvedčí aj cez trošku stresu, čo mu však neskôr samozrejme odpustíme. Podobne ako dnes večer. Manželka decká zobrala podvečer na krátku prechádzku do mesta. Majo ako zvyčajne bral aj kolobežku.Keďže o polhodinku začalo pršať, volám manželke, že po nich prídem autom.„Kde ste?“„V strede mesta, pri...Ale Maja nemám, niekam mi zmizol. Musím ho nájsť,“ hovorí mi do telefónu trošku vyľakaná polovička.Ako sa stretávame, Maja ešte niet. Začíname chytať stres.„Ber auto a nalož Borku, ste mokré. Ja ho budem hľadať po vlastných,“ rozdeľujeme si úlohy...Maja sme našli o pár minút. No našli. Uvedomili sme si, že on už vie trafiť domov. Zavolali sme susedovi, ktorý – ktorý ho už práve sušil uňho doma. Majko sa jednoducho pri daždi otočil a fujazdil domov. Chlapec sa nestratí...Späť k nami zvažovanej zmene školy. Určite bude smutno aj nám, ale chceme, aby bol Majko medzi deťmi asi rovnakého vývinu. Na tejto „starej“ škole je totiž jedným z mála hovoriacich autistov (ak nie jediným). Pani učiteľky mu síce venujú maximálne úsilie, ale my rozmýšľame, ako Majovi v tejto jeho vývinovej etape ešte viac pomôcť. Preto ho chceme presunúť do školy, kde bude v triede s deťmi, ktoré majú (ak to tak môžem napísať) podobný autizmus ako on. Aby sa začal rozvíjať z hľadiska reči aj pri rozhovoroch (nevadí že minimálne na začiatok jednoduchých) s vrstovníkmi.„Majko, budem za Tebou plakať, ak odídeš,“ povedala synátorovi pred pár dňami iná pani učiteľka. „Bude aj Tebe smutno za mnou?“ spýtala sa ho.„Bude mi smutno,“ povedal. Síce s pohľadom upretým do neznáma, bez výraznejších emócií. Ale cítil som, že mu aspoň trošku ľúto bude.Viem, že si Majko v septembri určite rýchlo zvykne na nový kolektív a na nové pani učiteľky. Ale takisto viem, že so „starými“ učiteľkami aj spolužiakmi zo Žehrianskej zostane v kontakte. Tak, ako je v kontakte s pani riaditeľkou a spolužiakmi zo škôlky na Iľjušinovej. Vždy, keď sa so „starými kamarátmi“ stretne, všetkých v pohode spozná a rozžiaria sa mu očká. Aj bez slov si dokážu navzájom veľa toho povedať...

Jozef Bednár

Jozef Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  774
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéSpoločnosťDumky a úvahyVážnejšie dumky a úvahyAutizmusViera a jaMédiá a komunikáciaMoje malé postrehySpomienky na minulosťPríbehy zo životaAko si žijemeNa margoBežecký tragédPohodička

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu